:::
Bránila som sa, zdráhala som sa,
škrípala brzdami
„Len to tým slovom nenazvi,
len nech to nie je ona“
Hlučná, bezuzdná, neónová
Ale láska zase prišla,
bez nánosov,
nová
:::
Bránila som sa, zdráhala som sa,
škrípala brzdami
„Len to tým slovom nenazvi,
len nech to nie je ona“
Hlučná, bezuzdná, neónová
Ale láska zase prišla,
bez nánosov,
nová
:::
Prach sa zdvihol do zeme,
keď sa vystáť
nevieme
Na neznámej planéte
posol pristal
a pýta sa: Ako tu žijete?
Chcem sa dotknúť,
porozumieť kódu
Ako vyletieť
z mŕtveho bodu?
:::
1. Vzal si štetku do ruky,
a keď sme boli natretí,
vyleteli kométy
a rozpadli sa planéty
Starý lak popraská,
a keď hviezdny prach opadá
Zostane tu žiariť
iba zabudnutá záhrada
R: Keď planéta je naruby,
ja prevraciam sa do seba,
prevraciam sa do seba,
prevraciam sa do seba
Na vyjadrenie konečnosti
ďalšie slová netreba,
ďalšie slová netreba,
ďalšie slová netreba
2. Keď zhasnú všetky slnká
a dochŕlia nám komíny,
odhalíme katastrofy,
ktorým sme unikli
Vkročím ticho do poľa,
a kde je mína ukrytá,
tam ma tikot tvojho srdca
do náručia privíta
:::
Tvoj jazyk je most
do prostého vyjadrenia
drene
Najviac sa dotýka ale to,
čo si nepovieme
:::
To som zase bola prostoreká
a ty si ma poslal niekam
Mám hranice, napíšeš
Ja som voľná rieka
Breh mám
:::
Stala sa vec nemilá:
Uprostred voľnej hry
si mi spustil na ruky
veko klavíra
Zdreveniem
Na výber mám teraz
klávesy červené
Onemiem
a potom sa opýtam:
Prečo je ľudská reč
taká zložitá?
:::
Ľahko sa škrtnem o síru,
nerobme veci nasilu
Škatuľky sú mi tesné,
radšej sa rovno pretnem
Nasávam tvoje skratky,
oheň je vo mne vratký
Poďme zhorieť do tla,
kameň o kameň:
iskra
:::
Obávam sa,
že tvoj hrudný kôš
zo mňa opäť urobil Evu
Ktorej sa z krásy
vedia podlomiť kolená
Všetko si pamätám,
všetko niečo znamená
Listy na prikrytie netreba
Keď sa dám, vezmeš ma