:::
Mám rada, keď sa mračí
cez zvesené vlasy
Neposlušne rozhárané havrany,
lesknú sa zrelé gaštany
Nebránim sa obrazu
v galérii kaviarne
Pijem, kým nápoj vychladne
Jul
17
:::
Veľké dlane
držia balón,
aby tým malým neuletel
Čo sa všetko môže prihodiť
takto v lete
na prašnej ulici
Keď sa rozhodneme vykročiť
z ulity
Nov
25
:::
Prebúdza sa zabudnuté a zlaté:
Odvalený kameň odpustil studničke
a ona sa nadýchla
Naliala do rúk večnú jar
Z hniloby von
žiari krehká rastlinka
Pozorujem ticho, ani nedýcham
:::
Z neďalekého komína
pomalé výpary:
Nové, nečakané oblaky,
také biele!
Len sa zastaviť,
vnoriť do pomalého plynutia,
nehybne dýchať
V záhrade slasti stojím pevne
Všetko bez slov,
ale s úžasom sledujeme
:::
Chrániš ten nesmelý potôčik,
dôveruješ mu:
Jeho koryto sa prejaví,
odvážne vytryskne zo zeme!
My to nedokážeme,
a ani nesmieme
Jul
7
:::
O polnoci
odchádzať zo zámku obutá
Do bludiska noci
Tú niť si v sebe pestujem
a do tmy nosím
:::
Poriadna Ariadna
by nestratila niť
Verne by ju priadla
Myslím si zamotaná
do posteľného prádla
:::
Tézea si nejde priviazať,
rozpletie aj gordické uzly
Labyrint je temný a úzky,
more je šíre
Snovám nite,
spletená mužmi
v hlbokom víre
Feb
18
:::
Si hmatateľný, trojrozmerný,
nemusím sa ťa dotýkať,
aby si existoval
Plný obal
V hlase máš hlbiny aj zákruty,
odvíjaš sa,
pootváraš vrátka
Nemusím mať závrat
ani sa cítiť vratká
Len obrysy, radosť
hladkám
Oct
28
:::
Predostrela som sa ti na stôl:
farebný obrus
s fľakmi po červenom víne
Poď večerať!
Chvenie pohárikov,
keď sa rozcvendžia
Oct
10
:::
V chladnom lese nenájdem
už ani jeho rúcha lem
Stráca sa v opare,
už len jeho silueta lieta
ako strašidelný tieň
Je október,
a preto stále horím,
stále tliem
Mar
16
:::
Chcem ťa nohou ovinúť,
položiť ti dlaň na hruď
Počítať tiché vlaky,
dvíhajúci sa nákyp
Chcem ťa cítiť, že si muž
a ja môžem byť ženou už
:::
Bezhlasne ako spiaci kvet
chcem pri tebe nehou
onemieť
Feb
28
:::
Pochybnosťou tuhne hladina jazierka,
ľad však nie je hladký,
svoje záchvevy ním neskryjem
Mäkká laba mačky
prejde ticho okolo,
pohladí povrch
Vystriem ruku,
dúfajúc v náruč jari
Aug
14
:::
Niečo so mnou robia:
tie podvečerné žlté pramene svetla,
ktoré mi obmotajú a zviažu ruky
Niečo so mnou robia:
ramená chladnúce,
keď nastane augustová tma
Niečo so mnou robí:
tá nenútená blízkosť
zdieľanej lavičky
Niečo so mnou robia:
tvoje nedotýkajúce sa ruky,
tvoje nedotikajúce ty