Ľubica Christophory.sk

:::

Bránila som sa, zdráhala som sa,
škrípala brzdami

„Len to tým slovom nenazvi,
len nech to nie je ona“

Hlučná, bezuzdná, neónová

Ale láska zase prišla,
bez nánosov,

nová

:::

Prach sa zdvihol do zeme,

keď sa vystáť

nevieme

Na neznámej planéte

posol pristal

a pýta sa: Ako tu žijete?

Chcem sa dotknúť,

porozumieť kódu

Ako vyletieť

z mŕtveho bodu?

:::

To som zase bola prostoreká

a ty si ma poslal niekam

Mám hranice, napíšeš

Ja som voľná rieka

Breh mám

:::

Stala sa vec nemilá:

Uprostred voľnej hry

si mi spustil na ruky

veko klavíra

Zdreveniem

Na výber mám teraz

klávesy červené

Onemiem

a potom sa opýtam:

Prečo je ľudská reč

taká zložitá?

:::

Si tak hrozne cool

Ale tuším,

že tam niekde pod povrchom

Bude bzučiaci úľ

:::

Vietor sa preženie

Nemôžu stále hlásiť

len husté sneženie

Hladina sa utíši

Všetci čierni démoni

už z fľaše unikli

Ostane len bosé a nahé,

obrátiš sa v nehu, náhle

:::

Odčítaj mi z pier,

že som ako papier

horľavá a krehká

Hľadám smer a čo smiem,

aby si si ma nechal

:::::

Neviem, či ti smiem

spočítať prstami náramky,

či robiť iné intímne gestá

Chcem pokračovať vo všetkom,

čo by mohlo prestať

:::

Kto je ten pravý,
čo ma vychýli z rovnováhy?

Namiesto vlažnej
premeniť odvážne reči
na prečiny

Kto je ten pravý,
čo mi uľaví

a namiesto chladnej
rozhorúčená ľahnem

Narušte ma,
prahnem

:::

Jeho srdce bije
ešte ako zranený vták

Nejde to nechať tak-tik-tak

Sú v ňom strely
a nevybuchnuté míny

Ešte nejde byť iný

Povedomé rútenie sa do temnoty,
ešte to nejde byť celkom ty