:::
Niečo si o mojej citlivosti nepochopil:
Som ako krehké sklo,
v ktorom sa uvidíš nahý
a každý záhyb kože bude zjavný
Chodím vždy vytiahnutá
v horizontálnej línii,
nesiem sa hrdo vo svojej neistote
Čokoľvek jem,
tak to pevne zvieram tenkými prstami,
čokoľvek konzumujem až do konca
Na bielom papieri robím záhyby,
mením jeho plochu
Na mape v tvojej izbe pribudol špendlík,
ostro sa vbodol do mesta B.
April 6th, 2012 at 8.19
Tvoja hrda krehkost mi umoznuje byt sebe zjavnym. Bez nej som iba anonymnou nenavistou, kochajucou sa silou svojho uderu