:::
A tak cestu viniem k dreveným kostolíkom a karpatským stráňam niekam na ďalekom konci mojej rodnej krajiny. Chcem vyraziť na cestu, z ktorej niet návratu, lebo vedie stále iba ďalej. Do špirály a z nej zase von, za slnkom.
Za oknom stále býva to leto, na ktoré dlhé roky čakám.
Ryjem do zeme, nepoužijem čakan. Som len had, čo sa vyhrieva v júlovom slnku, poklady sú vnútri zeme a my im nerozumieme, len o nich snívame.