:::
Prekráčam sa až kamsi do pustoty srdca. Prekladám o elektrických obvodoch a vo mne ani ampér prúdu, ani volt akéhokoľvek napätia. Niečo vo mne túži natiahnuť sa a nenaraziť. Niečo vo mne túži porozbíjať doterajšie na márne kúsky.
Jedného dňa, celkom znenazdajky, odkráčala V.W. do rieky.
:::
I´m walking into the emptiness of my heart. I´m translating about electric circuits, but there is not an amp of current, not even a volt. Something inside of me is desiring to be stretched and not to bump into anything. Something is desiring to break all that is into pieces.
One day, totally unexpectedly, V.W. walked into a river.
August 16th, 2008 at 11.49
Slabost/neistota/neurcitost podla mna vytvara bolestne napetie, ktorym priteka pravda, ak ich zmensim, zmensim aj prud novej “destruktivnej” pravdy, bez ktorej sa pravda stava “nedestruktivnou” dogmou, v ktorej si bezbolestne potvrdzujem svoj sebaobraz