Ľubica Christophory.sk

:::

Niečo si o mojej citlivosti nepochopil:

Som ako krehké sklo,
v ktorom sa uvidíš nahý

a každý záhyb kože bude zjavný

Chodím vždy vytiahnutá
v horizontálnej línii,

nesiem sa hrdo vo svojej neistote

Čokoľvek jem,
tak to pevne zvieram tenkými prstami,

čokoľvek konzumujem až do konca

Na bielom papieri robím záhyby,
mením jeho plochu

Na mape v tvojej izbe pribudol špendlík,
ostro sa vbodol do mesta B.