:::
Vôbec mi nechýbaš:
ani keď dážď,
keď si blízko mora,
keď hľadíš zhora zo skaly
Vonkoncom ma nevábiš,
aby moje živly
rozohrali tvoje
Divoké slnečné oči
:::
A tak som ti možno odpustila
rozprávkové svety,
stretli sme sa pod jednou dúhou
bez pokladu
A uznávam podiel
na rozšírených očiach a náručiach
Snáď som ti odpustila,
ako kruhy čiaram,
keď ich narušia
