:::
Na konci každej bodky:
modrá tma
Keď si ma dočítal, obráť ma
Veriť mám, veriť viem
Čiernu súkam z temných dier
Na konci každej vety
obráť ma
Aby ma nezviedla modrá tma
Veriť mám, veriť viem
Z dvier strach
Kade smiem?
Sep
30
Sep
9
:::
Máš čarovné ruky,
čo tíšia moje búrky,
aj tie najdravšie
Dokážeš mi potrhať plachty
a nasmerovať ma do prístavu
Vieš ma roztočiť
a zamotať mi hlavu
Máš chlapčenské oči,
čo mi všetko uveria
Máš pevné dlane,
čo ma udržia?
Sep
9
:::
Niekedy majú steny ostré hrany
Izba plná krabíc:
ty v nej hráš mi,
ja počúvam
Niekedy majú izby tmavé rohy
Ty ma nimi picháš,
túžim odísť
Alebo aby mi s tebou
zmäklo telo,
v tichu sa rozotlelo
Niekedy sa tak nahlas
zatváram za dvere
a to zviera vo mne
všetko zelené zožerie
Také jasné áno s tebou,
také jasné nie
Sep
9
:::
Ktože si?
Tá otázka, keď vylietajú kométy
Ohybné vírenie otáznikov,
preč od toho, na čo si kto už zvykol
Ktože si?
To možné ty, to more ty!
Neobjavené planéty
Sep
9
:::
Obľúbiť si cudzokrajného vtáka,
z hniezda ho lákať,
pochváliť sa cudzím perím
Len pootvoriť pery:
nevydať ani hlások
Je toľko možných lások!
Toľko exotických svetov!
Prajem tomu spevákovi,
aby vzlietol
Aug
21
:::
Keď odíde mama,
všetky cesty do neznáma
vedú v jej stopách
:::
Voz sa zastavil:
stojíme pri sebe,
nás pätoro
Drží nás oje
Všetko to, čo nás spájalo,
to tvoje
Aug
5
:::
Sme už dva organizmy:
jednobunkovce
A medzi nami plávajú
malé meňavky
Sme samostatní jedinci,
oddelené polovice
Čo nevedeli nastaviť druhé,
nebozkané líce
Aug
4
:::
Keby to šlo bez slov,
harmonicky pomlčať
Ani strunu nepritisnúť na hmatník,
všetko nájsť poslepiačky,
hmatom
Nech každý atóm spomalene dýcha
a rozoznieva ticho
Keby to šlo bez slov,
zladiť tóny,
užiť si vzájomné napätie sekúnd,
jemne odtikávať blízkosť
Keby to tak šlo.
Na ten koncert
prišla by som.