:::
Nová pesnička
:::
1. Oči ako uhlík a modrá krv,
ide iba o to, kto sa stratí prv
Oškreté zápästie, o tom to je,
kto sa tým druhým skôr opije
Ref. Milý môj, čierny roj,
úplne naostro
tvoja tmavosť ma láka
Visí už prádlo von
bezodným otvorom,
na tvoje sadze čakám
2. Hĺbka toho zlomu tú presnosť má,
že drevo až do rezu ohlodá
Odreté náručie, o tom to je,
kto sa tým druhým skôr zabije
:::
Hlava, prestávka,
medzera – a opäť hlava
Tento spoj tu nepremáva
od zastávky k zastávke,
v hlušine stojí
Hmla a kontúry sú nejasné,
medzera – a opäť hmla
Tento spoj tu nepremáva,
zime už nerozumie, stojí
Už neviem, čo sú narcisy a snežienky,
už neviem, čím naplniť tie medzery,
už nie je odpočinkom prestávka
Tento spoj tu nepremáva,
otvorte mi nejaké dvere,
podajte mi záchranné kladívko!
:::
Nová poľská pesnička
:::
Oddzielnie i łącznie,
razem i sam
W załączniku wysyłam
pismo święte
jesieni
Jeszcze nigdy nie trzymałem
ręki takiej drżącej,
z drzewami chwiejącej
Oddzielnie i łącznie,
razem i sam
Na gałęzi wytrzymam
jesienią
:::
Psi nespia!
Spi, nepsia je láska človečia,
čo sa len srdce nalieta,
kým zapadne
do správnej hrudnej jamky
Pandorine skrinky ihneď zamkni,
nestoj v prievane
Pusti sklenenú nádobu
a ona sa rozpadne
:::
Let the sleeping dogs lie,
povedala si
a pošteklila jedného po päte
Kýchol si a na ňu dozreté
dopadli črepiny l’adu z jeho oka
Ak ma miluješ, tak to dokáž
:::
Ale skôr pokaz to
a potom sa kajaj, milá Gerda,
aj za svojho Kaja
:::
Zárodok nového piesňového textu
:::
Rozhodla som sa, že pri tebe zostarnem
Obrysy tvojich nechtov
si vyryjem do tváre
Chcem aby medzi nami lietali iskry
Keď je nám zima, tak nás prikry
Keď je náš svah príliš príkry,
pre teba, dieťa, sme my vznikli
Ak je nám zima, tak nás prikry
:::
Materiál na stavbu prichystaný:
Ty vysoký, ona nízka
zástavba domov na kraji sídliska
Ty čierny, ona biela
stena opustenej cely
Už tam nie je,
otvorili sa surové, hladné dvere
Vošla.
Dom nepostavíš inak
než v jej tieni
Biela a čierna -
a ich prienik.
