:::
Kým som chcela byť a kým sa stať!
A teraz tvrdá ako nocou prerážajúci vlak,
tuhá ako soľný stĺp
Pozriem sa na neho
a ani jedna čiara na čele nie je rovná,
krútia sa sem a tam
A keď všetko páperie z púpav popadá,
ostanem nahá ja
Raz budem svietiacou lampou
na osamelej ulici
čakať na chodcov,
čakať na teba
Hladká a rovná
:::
Moja ruka bolela teba
ako bager zranila hlinu
a chcela ju pretvoriť na niečo ľudské, svoje
Potom vždy opravujem prerušené spoje,
hľadám svoju tvár
a zbieram hmlisté kontúry
Oči zažmúriš,
keď je priveľa slnka – - -
Neznesiem pohľad na vykopané jamy,
ozlomkrky zakopávam,
chcem prírodu späť
do svojho lona
:::
Už ma zlom,
už nechcem byť taká rovná,
počítať hodiny, minúty, sekundy
Nezažmúrim oka,
kým všetko nepremením na čísla
Keby som si ťa len k sebe pritisla,
myslela iba na nehu
Chcem byť mäkká a krivolaká,
aby si sa prešiel po mojich chodníkoch
a netlačil sa v úzkych chodbách
Aby si ma v svetle spoznal
:::
Výšky a pády,
dozadu, dopredu a späť
Všetky moje smerovky sú preč,
idem len vpred
Snažím sa mu otvárať svet,
aby sa nepotkol
Niekedy som však smutnou kopou
Len aby o mňa nezakopol
:::
Neúnosné zlato,
neúprosná žiara
sála, sála, sála
Už dlho sa vo mne láska nevyspala
Neustlala som si mäkko
a ďalej tvrdnem vekom
Na zúrivom koni cválam
Kiež by som stála,
sama sebe za to stála
:::
Dotkol sa jej zase
v celej jedinečnej kráse,
ktorá nikdy nebola
Odtlačok na zrkadle
po letmom rannom ošuchnutí,
vlastne len omylom
Drží sa jej pevne,
toho vzduchoprázdna siluety
a dymom si ju kreslí ešte presnejšie
:::
Pod strapatou hlávkou
naprázdno zahmitajú pery
- sníva sa mu o mne,
pretrvávam
Rozprestrie vejárik prstov
ešte naposledy
Na bielom pyžame
priniesol mi autíčka
Nehu a náklad,
náklad a nehu
:::
Je večer:
rieka stiekla do kanála
a jej tok nepočuť,
a tebe z úst
len občasný snový výkrik
a okolo pier zvyšky mlieka
Je jar:
a moja rieka obieha kamene
Ty si všetko, čo je na mne nové,
čakám, kým sa prebudím
:::
Celú prázdnu predsieň môjho ucha
napĺňaš krikom
Je majestátny, hrmí prekvapivou silou
Dúfaš v ozvenu,
keď si ťa tisnem k telu?
Nachádzaš ma tam, kde ma čakáš?
Keď vyješ do čiernej noci ako šakal
:::
Vykotúľal si sa z toľkých mesiacov
Prezerám si všetky tvoje moria
a ponúkam svoje svetlo i škvrny
Mláďa, čo na prsníku vrní
:::
:::
Niekedy pohár preteká:
netrpezlivá na malého človeka
:::
Z môjho nepokoja
ťa nikdy nenakoja
:::
Nová matka
kráča bielou cestou prvýkrát
Sneh sa pod nohami topí,
tu snežienka, tu blato,
tu stopy
