:::
Milovanému.
:::
Táto chvíľa:
Stojím pod planou hruškou,
má celkom malé plody,
už ani tvarom nepripomínajú tie pôvodné
Ona rodila a ja ešte iba budem
- stretnutie
:::
Táto chvíľa:
Stojím a čakám,
až zvuk koncovky splynie s vetrom,
až splaniem do divokosti hrušky
zakorenená vedľa Teba
:::
Nová pieseň
:::
Leje, leje, leje
celými dňami,
svet napúšťa vaňu
Postav si archu maľovanú!
Na čo ešte čakáš?!
Ešte aby zlomili tvoju archu
prvé ľady
Tvoje ľady
:::
Mať syna:
aká drina,
kým sa mu hruď povypína
do muža.
A povedie ho k tomu žena,
jej láska divá, voľná, besná
Do nej sa nadýchnuť a vtesnať
Mať syna
Syna mať
:::
Nová pieseň
:::
Narodíš sa havraním krídlom,
prinesieš nám tmu
Prídeš ku mne príliš rýchlo,
aj keď si už dnu
Zima vedie ťa,
tichom sa zmietam,
lebo prilieta
moje dieťa
Kde sa naberie kúsok matere?
Tvoje páperie
Zlomy otcovstva nohy roznosia
do snehu rovno k nám
naše dieťa
Zima znesie ťa, ticho vedie ma,
lebo prilietaš,
naše dieťa,
naše dieťa
:::
Synčekovi
:::
Výkopové práce v mojom kopci,
stále narastajúcom,
meniacom periférie tela,
sa ohlasujú skoro každý deň
Odohráva sa to potichu,
keď svoje malé končatiny
vysielaš hľadať cestu ku mne,
cestu von
A ja stále neveriacky,
no s dôverou hľadím na tento nov:
zase vidím v noci jasne,
nech akokoľvek zhasnem
:::
Hľadám ťa postupne
v pohyboch a vlnách,
keď mi rozoznievaš útroby
Každým dňom si to viac ty
Nie záhadné to či ono
Si pre mňa rodiaca sa láska,
nútiaca ma slová neskrývať
do prirovnaní
Sme totiž už do seba
zamilovaní
:::
Vozeň mení farbu do žerava
a trasie sa vzduch,
puchnem
:::
Zarámovali sa do okna
starého hradu:
tri navlas podobné stromy
:::
Pred búrkou zmena farieb
- šedá okupuje oblohu,
uzurpátorka
:::
Sedí oproti mne modrá
v obľúbenej kaviarni
Stará, úprimná kamarátka
:::
Ešte stále nosíš podpätky?
Zachovávam si ženskosť
a rastie mi brucho
Zachovávam si rovnakosť,
po krivke prejdem rukou
:::
I. B.
:::
On je mojím sprievodcom.
S ním vykročím tmou,
v ústrety tieňom,
ktoré nadobudnú kontúry
a potom im porozumiem.
Ale teraz je deň
a ja čakám na jeho návštevu,
má pravdepodobne studené ruky
a vysušené pery.
Je mojím sprievodcom,
tak sa s tým zmierim
:::
Občas omietku stále deriem
kameňmi rôznych tvarov
cestou starou
Blúdim priekopami,
zdáš sa priveľký,
potom zas malý
a premrhaný čas
odveje pastelové odtiene
Raz sa od teba odtnem,
úplne sa rozrastiem do záhrady
