Ľubica Christophory.sk

:::

Nová pieseň

:::

Jedna s druhou striedame stráže,
kde jedna zakáže,
druhá sa odviaže

A tak ďalej, a tak ďalej…

Raz to vo mne nevydrží
ten ponocujúci vojak

:::

Nová pieseň

:::

Chce sa mi spať a tiež sa prebúdzať,
poraziť obludy alebo si ich obľúbiť

A tak sa teda pýtam jari:
Či pokoj nastal naozajstný?

A tak sa teda pýtam jari:
Či pokoj zaspal ľahostajný?

:::

Tri srny v tme

Každá vetrí iný smer,
a tak stoja

Spoločne sa boja

:::

A ty ako vojak

snažíš sa kráčať
v mojich stopách

Som veliteľom,
ktorý uhýba a mení smery,
svetové strany mu nie sú sväté,
nečaká

na svojho vojaka

:::

Konečne všetci traja
v jednej posteli

Lampa svieti polohlasom,
no medzi nami

je jasno

:::

Neudreli mrazy,
ale v januári
chce vykvitnúť zlatý dážď

Nech!

Zavrela som tie dvere,
s chuťou tesním škáry,
aby ani závan vzduchu,
ani kľúčová dierka
na mňa nehľadela

Položila som sa jarná
vedľa tvojho tela

:::

Ty si moja pevná zem,
bez teba nemôžem
vytvárať svoje víry,

jedna s druhou sa mi mýli
a čakám od nich odpoveď

Čakám od nich biely sneh

:::

Loďka odplávala omylom
a bez vesiel

Vlny nedbajú,
majú už svoj zabehnutý tvar,
stratia sa v rákosí

Ale plavidlo
bez kormidla tápe,
horizont ho nevynesie k nebu

Nebuď,
nebuď taký odviazaný

:::

Pozerajúc na tri japonské znaky
názvu filmu O láske
premýšľam,

či lásku predstavuje ten najzložitejší
či najprostejší z nich

:::

Dnes neprídeš,
jazda na bielom koni nepatrí
medzi tvoje myšlienky

Ony prídu samy,
nepopísané ako papier
a ty vstupuješ do príbehov

To len po nociach,
krúžiš okolo plotov,
nemôžeš vojsť

:::

Ešte pred chvíľou to bol vlások,
malé krehké pradeno
vedúce k spomienkam

Ale z vlasov je teraz lano
a na jeho konci ja

dúfam v kotvu

:::

Ten dotyk cítiť
ako návrat domov

Uzavretá v dlaniach
prestávam naokolo ďobať,
oslepená jarabinou

len ťahám vzájomné vlnenie

Potom sa tie pramene
v snoch posplietajú

a vlasy lietajú hlavou 
strmhlav