Ľubica Christophory.sk

:::

Okolo zápästia hady, varené pokrmy syčia pod pokrievkou. Niekedy neviem, ako ďalej, zaprášené knihy receptov, nemáš pre mňa liek. Z postele sa dvíham, nútim sa vstávať, počúvať príbehy začínajúcej jari.

:::

Dopadá mäkko na rozohriatu zem, chvíľu niečo viem. “It´s been here, silent all these years.” (Tori Amos)

:::

Nechám to tak, natiahnem na gitaru nové struny.

Zuním.

:::

There are snakes around my wrists, the meals being cooked hiss under the pot-lid. Sometimes I do not know how to go on, dusty cookery books, you have no prescription for me. I raise myself from the bed, force myself to get up, listen to the stories of the beginning spring.

:::
It´s falling softly upon the warmed-up ground, I feel aware for a moment. “It´s been here, silent all these years.” (Tori Amos)

:::

I´ll let go. Put new strings on my guitar.

Resounding.

:::

Tour de chajovna sa skončilo. Podarilo sa mi obkrúžiť 7 čajovní od Západných Čiech (Plzeň) po Západné Slovensko (Nitra). Bola som odmenená výbornými čajmi, náušnicami :o), zaujímavou odozvou a nadviazala som nové kontakty.

** Ďakujem všetkým čajovniam za poskytnutie priestorov pre “neznámu tvár” a všetkým, čo si ma prišli vypočuť **

:::

I have just finished a mini-tour around Czech and Slovak tearooms. Tearooms are a special Czecho-Slovak phenomenon in the CEE region if you consider there used to be no tradition of tea-drinking earlier . They became very popular in the 1990s as good places to relax and lead philosophical disputes :o) Nowadays they are widely visited by teenagers because of hookahs – water pipes and they are slowly converting into less exclusive places. They are appreciated as non-smoking spots as well (water pipes always smell better and are usually separated in special rooms).

When it is just me and my guitar, they are ideal to get into touch with new listeners – you are close to people and they usually do not hesitate to talk to you after your performance – I am really grateful for the feedback I´ve got, as well as the opportunity to play and gain new practice.

:::

More celého večera! Môžem ho prebrázdiť celkom sama, dívať sa ďalekohľadom na pevninu, vpred. Nezmierim sa s tým, že stojím. Že hľadím na ružový západ slnka, keď všetky listy spadli a zafarbili zem na hnedo.

Je teplo ako dávno nie. V rohoch vidím celé miestnosti a neviem, ako si poradím so snehom, keď zavalí všetky dvere.

:::

Olížem cencúľ
a to ma ešte viac
a bolestnejšie pripúta
k Tvojmu chladu

Návraty domov
prešľapovanie z leta do jesene

Niekedy sme si tak blízko
že sa neznesieme

:::

V piatok to vezmem oblúkom, tak ako každý rok: 20-hodinová cesta na Ukrajinu. Navštívim na dva dni Karpaty a na niekoľko ďalších môj milovaný električkami hrkotajúci Ľvov.

:::

On Friday, I´m taking a U-turn to Ukraine, just like every year – 20 hours of a journey. I´m going to visit the Carpathians for two days and then spend the rest of the time in my beloved-rattling-with-trams Lviv.

:::

Na chvíľu Ti ukážem leto…slané vlasy a trocha zlá pleť, ale to neprekáža, pretože je opálená. Potom sa budem mračiť na mraky a ako mucha uväznená v autobuse budem narážať do skla a bezcieľne poletovať sem a tam. Celkom zaslepená.

Na ruky sa lepí to každodenné nič, presýpam čas, cítim sa ako robotník, keď mám preložiť jednu slamku myšlienky. Myslím, že v sene nie je žiadna ihla, a tak ma nič nepichá a nesúri.

:::

I´ll show you the summer for a moment…salty hair and a slightly unhealthy complexion but that doesn´t matter, it is tanned. Then I´m going to be angry with the clouds and just like a fly imprisoned in a bus I will hit into the glass and fly – aimlessly. Absolutely blind.

Daily “nothing” is glued upon my hands, I´m wasting the time. It´s a drag for me – like a worker – to create a thought. There is nothing itching me, nothing forcing me to go.

:::

Prekráčam sa až kamsi do pustoty srdca. Prekladám o elektrických obvodoch a vo mne ani ampér prúdu, ani volt akéhokoľvek napätia. Niečo vo mne túži natiahnuť sa a nenaraziť. Niečo vo mne túži porozbíjať doterajšie na márne kúsky.

Jedného dňa, celkom znenazdajky, odkráčala V.W. do rieky.

:::

I´m walking into the emptiness of my heart. I´m translating about electric circuits, but there is not an amp of current, not even a volt. Something inside of me is desiring to be stretched and not to bump into anything. Something is desiring to break all that is into pieces.

One day, totally unexpectedly, V.W. walked into a river.

:::

V studenom letnom dni vyzeralo dievča v žltočiernom nepatrične. A tak jej zmokli krídla.

Väčšina ľudí v MHD chodí hore aj dole schodmi s námahou. Niekedy sa čudujem ľahkosti krokov.

Išiel naplniť nádobu do špinavej rieky. Keď svieti slnko, občas si spomenie, aké je to nebyť patokom.

Strom vo vetre popchol ten vedľa seba. Aj ja tak udieram, keď som nespokojná.

Keď sa niečo zopakuje postýkrát, uspokojím sa so zabudnutím.

:::

On a cold summer day a girl in yellow and black seemed inappropiate. So her wings got soaked.

Most people on public transport fight going up and down the stairs. I sometimes wonder about the lightness of steps.

He went to fill a container to a dirty river. When the sun is shining, it ca remind of how clarity feels.

A tree in the wind thrust another one. Just like me when I am restless.

In case something repeats for a hundreth time, I contently tend to forget.

:::

Niektoré dni sú ako putovanie do kopca. Keď stúpam, postupujem pomaly, aby som vydržala s dychom. Snažím sa veľmi nezastavovať, aby som si nespomenula na únavu. Niekedy je čakanie na výhľad pridlhé.

Prečo na každej ceste pociťujeme v cieli úľavu?

Niekedy stúpam a nemám cieľ.

:::

Some days are like walking uphill. When going up, I march slowly to keep up with my breath. I try not so stop too often not to remember tiredness. Sometimes the waiting to see the view is too long.

Why are we so relieved every time we reach our destination?

Sometimes I go up not having a destination.

:::

Sťahujeme sa
z kože

Pálime spálené mosty

horkosti a žiarlivosti,
nežnosti a zmierenosti.

:::

Už budem inde tvoriť piesne,
až opustím steny tesné,

navštívte ma v Brne-Lesnej :o)