:::
V pondelok sme s Martinom E. Kyšperským vystúpili naživo na českom Rádiu Proglas v programe Jak se Vám líbí. Záznam koncertu a rozhovoru o našej hudbe nájdete TU.
:::
V pondelok sme s Martinom E. Kyšperským vystúpili naživo na českom Rádiu Proglas v programe Jak se Vám líbí. Záznam koncertu a rozhovoru o našej hudbe nájdete TU.
:::
Tento mesiac sme s Martinom E. Kyšperským pripravili 4 piesne a scénickú hudbu pre predstavenie brnenskej JAMU – Ateliéru výchovné dramatiky neslyšících. Išlo o Abecedu, v ktorej spoločne s dramatickou znakovanou abecedou boli tanečné čísla i prednesené básne. Zároveň sme spoluvytvárali hudbu do známeho Erbenovho Zlatého kolovrátku.
Ďalšie reprízy sa chystajú najmä v Brne v roku 2013.
:::
Stojíme pred domom,
pred pruhovaným plotom
Chodník sa skladá z mnohotvarých kameňov
Je na ňom rozsypané žlté lístie,
žiari ako oči mačky,
ktorá sa na nás pozerá
a bojí sa
i žiada o dotyk
:::
P.
:::
Kosť, čo je výstuhou môjho tela,
akoby sa náhle rozletela
a našila som na ňu žlté listy
Ostanem ešte dlho
pod tou korunou stáť
Hltať to svetlo,
hltať ťa
:::
Je trištvrte na svet
a za zvukom rolety
je len pár zdrapov pred slnkom
a zvuk stavebných strojov
Na stole je tvoja píšťalka
a ja v jej tele som plná prieduchov,
ktorými do mňa ťahá
:::
Našľapujem priamo do šedých mrakov,
sú mäkké a vlhké
ako hlina v sídliskovom lesíku
Vznikli iba nedávno,
ten hustý záves vlasov
Už nepotrebujem otvoriť okno,
už vidím
:::
P. s láskou
:::
Slnko ma nepopáli,
kráča pieskom až na kraj
lagúny,
kam som sa utiekala
bojac sa kŕčovitého oceánu
utešujúca sa ohraničenosťou
vodnej plochy
a plytkosťou
Príliv maže a brúsi,
stekám ryhou v mušli
do nekonečného šumenia
Slnko ma nepopáli
:::
Znova krvou natreté veraje
pre to, čo nechcem,
aby ma navštevovalo
Tomu ostatnému rozďavím pánty,
aby mohlo vyjsť
Odvediem ťa až ku rozžeraveným koľajniciam,
ukážem do diaľky
Niekde visí to svetlo,
pod ktorým ukryjem na čas tmu
:::
Záhyby na chrbte jašterice
lezúcej na stehná,
derúcej sa s vlnami,
kam len chce
Dotýkam sa cez priesvitný papier
bývalého obrazu,
nepoznám odhalenie,
vždy len cez vrstvu súkna
Položím prsty na spánky,
na svoje večné polosny