:::
Čítam v očiach modrú
Koľkokrát sa ešte odrú stehná
pri kresaní tepla
Koľko stretnutí sa ešte zmení v pretlak
Čítam v očiach modrú
Koľkokrát sa ešte ohnú chrbáty
pod ťažobou rána
Koľkokrát nedotýkaná, ale oblápaná
Čítam v očiach modrú,
kdekoľvek sa objaví
:::
Z držaných rúk náhle pavúk
a koľko mušiek sa vojde
na jediný kvet
Kúsok mäsa,
dokorán otváram sa
a zaklapnem knihu
v strede príbehu
Tvoje prsty v nej už neboli
:::
Orezávam vyschnuté konáre,
prečesávam korunu,
presekávam sa ku kmeňu,
k miazge,
až na dreň
Toto je môj strom,
v tejto zemi stojím
a na nej tancujem rýchlejšie
ako vietor s odpadkami
Na paneláku je lešenie
a za protihmyzovou mriežkou
sa chvejú plachty
Aj ja mením farby,
aj ja zatepľujem
po všetkých tých búrkach
až na dreň
:::
Toto je nová pieseň o hraniciach bezpečia. V rôznych obdobiach dejín to boli iné hranice, ktoré vnímali ľudia okolo seba. Hranice to však boli ostro chránené. Či už prah domu, na ktorého ochranu sa pravdepodobne kedysi dávno obetovávalo alebo posledný dom dediny – oblasť za humnami. Ak bol človek z určitého dôvodu vylúčený z dedinskej komunity, znamenalo to pre neho izoláciu alebo aj smrť. Vinníkov vyvážali na vozoch so senom za humná a už nikdy sa nemohli vrátiť.
Koniec sveta je pre mňa krajom sveta. V júni som v Lotyššku pozorovala východ slnka počas Slnovratu. V rovinatej krajine sa približoval ako žeravý voz, cítila som posvätnú hrôzu z jeho približovania a zväčšovania sa na horizonte a pochopila som lotyššký kult Ženy-Slnko – Saule.
A v noci sa prebúdzajú starobylé hlasy a šedivá tráva dávnych planín sa rozoznieva vetrom.
:::
Je tu s nami svet za humnami
Je tu s nami koniec sveta
Je tu s nami svet za humnami
Je tu s nami horiaci les
Celú noc, celú noc ťa volám
Zobuď sa!
Ja som už vstala!
Celú noc, celú noc ho volám
Zobuď sa!
Ja som už vstala
z popola hriala
Z popola hriala sen
Je tu s nami svet za humnami
Na kraji lesa horí hranica
Je tu s nami svet za dverami
Hranica ohniska
Celú noc, celú noc ťa volám
Zastav sa!
Ja už letím
Celú noc, celú noc ho volám
Zastav sa!
Ja už letím
Hum-ná-á, Hum-ná-a, Hum-ná-á, Hum-ná-a, Hum-ná-á, Hum-ná-a, Hum-ná-á, Hum-ná-a
Hum-ná-á-hum, Ná-á-hum…
:::
Nová pieseň s Ora pro nobis
(náčrt s Oldřichom Janotom)
Je málo nežnejších miest ako koruna rozkvitnutej jablone. Je málo úprimnejších ciest, než tá jej.
:::
Podaná ruka jablone tu pri mne je,
úprimne je
Oddaná služba jabloně tu pro mě je,
tu pro mě je
podaná ruka
Podaná ruka jablone tu pri mne je,
úprimne je
Přinášet květy, přinášet plody, přinášet stín,
být jenom tím,
kým jsem
před tvým zrakem
A v nej sa zacelí celý svet
A v nej sa zahojí celý kvet
A v nej sa otvorí celý svet
A v nej sa rozvinie každý kvet
Vysoká, vysoká, vysoká!
Hlboká, hlboká, hlboká!
Široká, široká, široká!
A v nej sa zacelí celý svet.
:::
Zavalená hladinou
a hladinou jazera
Pozerám sa okolo seba,
ako to vyzerá,
keď stojím nahá a odladená
Počúvam zvuky,
napínam hlasivky a struny,
dýcham ľudí okolo seba
Hľadám, hľadám sa
a odpúšťam
:::
2007:
neistá
opäť stojím
vo svojich koreňoch
na bielu stránku
kladiem prvé slová:
som to predsa ja
kto sa vrátil do príbehu
:::
2011:
Opäť stojím vo svojich koreňoch,
na bielu stránku kladiem prvé slová:
Som to predsa ja,
kto sa vrátil do príbehu
:::
Keď prišlo unavené ráno,
drobná žena ukázala svoju výšku
a na jej dlaniach zaspal celý jeden svet
:::
S roztikanými hodinami
sa ťa pokúsim aspoň utopiť
na dne pohára,
ale s každým hltom
sa o to silnejšie objavíš
v dunení srdcohlavy
a niečo mi vraví,
že ty si ten pravý
spôsob
ako tráviť večer osamote
?
