:::
A tak si teda bež
Nebežpečne
:::
Niečo ma zodvihlo do vzduchu
a vraj: Lietaj!
Chcela som, aby si prestal
fúkať belasé balóny
a sťahovať si ma z predstáv
Nakoniec som sa ľahká
zakliesnila do vetiev
Túžim byť čistá, veta holá,
nie košaté súkvetie
:::
Pozerám sa do očí
môjmu milému
mesiacu
a pripravujem do budúcna
čistú tvár
veriac snu
:::
Nová pieseň
:::
Zo všetkého teraz najviac verím
v to, čo sa nemôže stať,
nemôže stať
:::
Nová pieseň
:::
Tak sa už rozhojdajme,
veď napokon najmä
celé to stojí na mne
a najmenší je strach
Tak som sa ocitla sama na vlnách,
tak som sa ocitla na tejto lodi
Možno sa pripojíš chodiac po mori
a celý stlmený sa vo mne zažneš
Tak sa už rozhojdajme,
veď napokon najmä
celé to stojí na mne
a najmenší je strach
A tak potrhám všetky spojivá
a do biela napnem plachty,
dokým vyprchá pieseň zvonivá
z prudkých krídel vážky
Tak sa už rozhojdaj,
veď slnko stojí na mne
a napokon najmä
najmenší je strach
:::
Z červeného mora volám
a rozčesávam vlasy
ako pradená
Súkam,
kadiaľ vojsť,
kadiaľ naštrbiť
Moje papyrové zásteny
celkom nič neschovajú
zo siluety
Naštrbenej po okrajoch,
ale tak oblej
Oblej sa mnou konečne
:::
Nová pieseň
:::
Čudesná je táto vesna,
neviem, kam vedie ma
Tuším len cez biely záves
ďalšie rázcestia
:::
Strácať sa
a keď už – tak celá
do žltého večera
Na kúsky som sa rozletela,
vzdychy rozkvitli
Rozvlnili telo do brázd
Tak otvorene pozývam do jari
všetky nepokojné vtáky
nad lejúcim sa rybníkom
:::
V tom vetre sa motýľ ohne
sa rozhoria priamo pred ním
Rozbolievam sa v ohybe krajiny,
klesám, zanechávam tichú stopu
Odstúp trocha ďalej,
aby si ma videl
:::
Načriem priamo do ocele
a z očí ti vylovím zelený kruh
Klzké ryby!
Hore-dole po tebe
sa vzrušujem topením