Ľubica Christophory.sk

:::

Nepokojne sa kývajúce
kvety gaštanu pred dažďom

majú tvar stojanu

:::

V bazéne s výhľadom na mesto
sa položím na chrbát

a ani chvíľu nevnímam strop,
ani hĺbku podo mnou

Viem, len že nanajvýš
narazím do teba
v náznaku rozmeru,

v náznaku hranice

Idem dozadu, idem späť

Neviem, ktorá kvapka je potom moja,
ktorá dopadla zo stropu

Para je všade

:::

Prevaľovať na jazyku štipľavé dojmy
a z rozhojdania nemôcť spať

Len nájazd blízkych koľají,
dávam sa do behu

Veriť barovému odlesku
jantárovej hnedej

Barový bulvár cválajúcich koní

Zapálil si,
nevediac

:::

Otvorene vchádzam do tohto svetla:

V meste oceľových hláv
ťa prenechám svojmu snehu,

vychádzajúc zo strehu
v mieste nepokojného vetra

:::

Sype sa mi za krk a teplo sa topí,
varné konvice už prekypujú

Už mi syčíš a šálky pretekajú

Na kovovej platni ťa nechám stáť
a ďalej hriať a vrieť

Ďalej hrať a vrieť

:::

:::

Len rozhodím ruky,
aby som ohraničila svoje obrysy
do väčšej plochy

a obalím sa zmoknutým kartónom

Na dlažbe malého mesta
sa opätok párkrát zadrhne
o mačacie hlavy

Pôjdem len svojou trasou,
nazízajúc cestou do tajnej záhrady
z Trnkových animovaných filmov

Stretnem sa s tebou
len mimochodom

Opretá o tú stenu,
na ktorej červenou narástol
obal z psieho vína

:::

Pustila som vsetky ruky,
co ma drzali, hladili, stiskali i tlacili

Vo vzduchu sa rozhostila seda
a vlhko sa ku mne privinula

Oprsane listy svietia,
az oslepuju oci,

blato sa tu lepi na topanky viac
nez doma,

vrstvy minuleho tu vidiet viac
a som tu celkom ina zena

Som tu nikoho,
som tu zem nikym neobsadena,
planeta nenajdena,

nohu nikto nepolozi
na moje krajiny

Pustila som vsetky ruky,
co ma kedy drzali

Som nikym nenajdena,
nikym nestratena

:::

Lampa na stole zalomila tienidlo
a takto s hlavou na bok
na mna udivene i zhovievavo hladi:

Len tak dalej, hladkaj macky
po ich neposednom zivote

a ruky, co sa nevedia zastavit,
nech dalej tancuju bez dotyku,
par centimentrov nad podlahou

Len tak dalej,
nech farby svietia v oktobrovom Lvove
do sedivejucich dni,
dalej s nimi zltni

Len tak dalej,
odpocivaj a burky len pozoruj,
je cas usedaveho dazda a postupuje noc

A ako ja,
cit na sebe prach,
co pod svetlom ziarovky

jasne vidiet

:::

Našla som prameň Kysuce

:::

Zabudnuté súbory našich rúk
- ich tušené konštelácie,

ich súhvezdia

hĺbali o sebe vo väzení pamäte

Chvejivé kolibríky,
farebné tvary na obrusoch,

obrysy hlbokého šťastia,
ktorých sa zatiaľ iba dotýkam

:::

Teraz už smiem nerobiť nátlak
a poplach nechať požiarnikom

Mne vatra horí
a vedie ma krajinou

:::

Špičky ihličnanov
niesli krehký oblúk mesiaca

Kaplnka je čo najviac biela
so zelenou cisternou na pozadí

Maľujem si chodníky drotárov
v ružových farbách

:::

Nová pieseň

:::

Myslela som si, že si nevedel,
že modrá nevädze nikam nevedie

Na kraji chodníka čakanky
o správe nevedia, iba ju nesú

Je tak modrá, modrá, modrá…

Hrdzavý priechod k letisku
je náhle ku mne otvorený

Na sivej pláni staveniska
vidím jasné body

Výrobné haly osireli,
aby dali prázdnu priestor

Vo mne Černovická terasa
vie byť biela, biela, biela…

:::

Hrmím a vlním,
vysielam napätie

Odchytávaš celé to spektrum,
iba tušiac moje farby

:::

Rozhovory bez slov,
ale so snami

v odraze skla električky

Roztiahnem do žltého svetla
celý svoj úsmev

Vezmeš si ho na cesty