:::
Už ju nesiem na spálenie
na čele sprievodu
Čoskoro do vody syčiac spadne
To všetko, čo tak nenápadne
ma mesiace zväzovalo
Stačilo len málo
a mosty vyleteli do vzduchu,
lenže nezastavili sa rieky
Nikdy nezastavia sa rieky!
Mar
26
Mar
26
:::
Uveriť, že aj zmija je správne,
že mať na hrudi čierneho hada
ma neovláda
Že pod srdcom nosím jarné kvety,
a preto neodpoviem ti
sykotom
Si všetko, čo som potom ľutovala,
ale netrpezlivé zviera
sa už v tráve váľa
Plné života a plodnosti
Taká som aj ja,
hlboko,
v svaloch
od kostí
Nov
25
:::
Z archívu, máj 2020
:::
Byt je uprataný a my:
kôpka špinavého prádla,
čo na zem spadla
pri vyzliekaní
Som vrstvami obalená cibuľa,
po rozkrojení plačem
:::
Celý rad minulých očí:
modrých, hnedých, zelených
Tie dávne úsmevy zrkadlené v nich
Uzemním si zrak,
už neblýskať,
nechať ležať zhodené
Niekedy žijeme v zhode,
inokedy nie
:::
Dnes nosím záclonu,
za prúdom vlasov mi neuvidíš
do tváre
Dnes nespozná ma jabloň,
až na dno
kameň dopadol
Voda iba v slnku svieti,
otrávené hĺbky smrdia
Dnes nosím záclonu
a ruky ma studia
Aug
11
:::
Potĺkam sa stromoradím:
čo preradím,
vyzradím,
nahradím,
vyradím?
(A kto mi poradí?)
Postavím sa do zákrytu,
zdvihnem ruky,
zdreveniem
Jediné čo počujem:
chlácholivé šumenie
Aug
5
:::
Zdvorilo odpovedá,
keď píše Rusalka bledá
Stratená a na dne
Podľahne Minotaurus
A riadne?
Aug
5
:::
Neviem sa nabažiť románov:
čo prinesie ďalšia kapitola?
Kto nahlas zvolá, že ma miluje?
Hltám riadky,
plnia sa písmenami stránky
Potom vášnivo trhám a gumujem
Aug
5
:::
Nie si tu.
Ale ja predsa všetko zvládnem sama:
byť milenka, poetka i mama
Môžem sa vydávať do neznáma,
triafať do čierneho nášho bytu
Nie si tu.
Rekonštruujem tvoju siluetu,
obkresľujem tvoje telo
Ako asi vyzeralo
a ako ma chcelo
Jul
31
:::
Nedokážem nadviazať niť
ani obviazať rany
Čakám, kým sa hora preberie
a poberie sa preč
Strácam reč
A ona ďalej stojí a mlčí,
Sezam! nestačí
Hlesnem nové heslo,
keby sa hlasnejšie nieslo
Možno vyvolá ozvenu,
možno vyvolá lavínu
Možno sa zosunú skaly
a mne sa uľaví
Jul
18
:::
Popustila som uzdu
a nechala sny cválať
Vyváľala som sa
v slastnom bahne,
erdžala túžbou
Vyhodená zo sedla,
ešte ho v nozdrách cítim,
pevne ho obopnem stehnami
Dáva sa znova do poklusu
Uchopím
a zovriem uzdu
Jul
11
:::
Ako príliv a odliv
počítaš s tým,
že rozkolísanosť
udržiava rovnováhu sveta
Ako dieťa:
večný nárok na lásku
Na vlásku visíme,
už dlho neudržím tvoje dlhy
voči mne
Sme ako príliv a odliv:
Ty hľadáš prístav
Ja to vidím odlišne