Ľubica Christophory.sk

:::

Nohy do hliny
a znova začni mi
písať tajomné odkazy

Budenie krikom vtákov,
zmes tvarov a osôb v snoch

Znova tkám po nociach do zodrania
a ráno to všetko periem

:::

Cítim sa pripichnutá
na konci tvojho šípu

Počas letu sa budem ohýbať,
báť sa cieľa

Bodaj by si nedopadol
a ja doletela

:::

Dám ti svoju ruku – až po lakeť,
z obrazu si môžeš vybrať hlavný motív

Krajinu si nechám celú
pre svoju rozpoltenú dušu

:::

Po tomto tanci,
po týchto divokých kruhoch
ostanem sama

Zachytená na vlhkej stráni
s podbeľmi

Budem sa učiť žiariť

:::

Nová pieseň

:::

V pavučine zatočený muž,
už-už sa dotknem

Z tvojej tichej neistoty na mňa sadá prach,
môžeme do nekonečna okolo seba vrávorať

Chcelo by to odvahu tigrieho skoku,
napätie letu sokola
Vinieš ma do čudesného kvetu,
zmätené vlny pokoja

:::

Riekoukrajinou sa roztrhnem
Potokomdolinou sa rozletím

Som nahým kotúľajúcim sa kameňom,
nechcem byť na okraji priepasti

Riekoukrajinou sa ťa dotknem
Mapou neznámeho sa ti stanem

Slepou

:::

Nebolo by mi proti srsti
znovu sa narodiť
ako čierna mačka na tvojom lone

V sklone mojej šije
spoločne voláme
lásku

Bola by celá naša,
keby sme ju vedeli

:::

Medzi nami guľatá nula,
čo sa ľahko objíma,

šaty som ti odhrnula
namiesto závesu

Obtiahneš obrysy,
požehnáš mi prázdne jadro

Drobné kvapky dažďa
posvätia to ticho

Zatrieme ho sádrou

:::

Opieram sa o tvoju múdrosť,
bielu stenu,
zatiaľ bez tapiet a obrazov

Drží ma vzpriamenú, drží

Stojím a prijímam
tvorenie tohto dažďa

:::

Zdvihnem ťa celého
silou svojho malíčka

a potom zostanem ťažká,
vytvorím mláku v tvojej dlani

Sme ryby jazerami