:::
Na ulici sa rozvoňal prach
a ja vo dverách vítam prítomné
chvenie tvojho čakania
:::
Na prvopočiatkoch stojím
so svojou poveternostnou situáciou:
Moje rázcestie,
dvacestie, tricestie
:::
Na stránkach denníkov
ten mazľavý prach
A na dlaniach nechcem zmyť
vôňu tvojich dlaní
Schovávam sa za ne
pod zelenou dekou
Šťastná len teraz
vo svojom zdaní
:::
Raz budem silná!
Pozriem sa do víru
a nezakrúti sa mi hlava
Pomaly na kolovrátku
spletiem zlatú niť
Večery budú vo mne tiché,
aj keď vietor zlomí okenice
:::
Lebo teraz do tisícov iskier
vkladám dôveru
A ako odletujú,
chladnú
:::
Rozpadnem sa Ti na atómy,
guľôčky v jamke z hliny
Čakám na to odrazenie,
na ten element hry
:::
A potom rozložím obraz,
svoje sukne pred teba
ako obrus na drevený stôl
Kaleidoskopicky ťa zahrniem
do každého obrazu:
Jedno sústo farieb,
za ním ďalšie, ďalšie, ďalšie
:::
Z útržkov sa poskladám
do zajtrajšej strany kalendára
Naplním položky
ako zásuvky oblečením,
každá hodina plná
očakávania
:::
Matej zlámal ľady medzi nami,
aby opäť vyrástli vo mne
Majú dlhé tenké prsty,
nedajú pokoja
Pripomínajú a pripomínajú
:::
V sebe:
priesvitné sklo
Kamkoľvek ťuknem -
tenké zvuky
A tak cinkám na tú bezfarebnosť,
na svoje prvé cencúle
Tak neskoro, v tejto zime
:::
Niekedy som len kopa
spadaných konárov a lístia
Navzájom sa istia
To sucho,
než ma zapáliš
:::
Vy ste neuveriteľný
Vystihli ste správnu chvíľu
(kedy zavŕzgali dvere),
vystopovali moje srdce
(ktoré nenechávalo stopy kvôli snehu),
vystupovali ste v mojich snoch
(až do mojej izby na tretie poschodie),
vystavili ste ma sami sebe
A teraz mám vnútri tento prievan,
na dverách mi chýba menovka
a pred dverami rohožka
- kde si očistíte nohy?
:::
Ešte na dobrú noc
mi pohneš vesmírnymi telesami,
popletieš gravitačné polia
Priťahuje ma to,
oslepuje
Potom vidím farby
:::
P.
:::
Okolo tvojho ostrova
prstom po mape
si tvorím snové krajiny
Odvážna moreplavkyňa
z bezpečia domova
Mám na stenách padajúce súhvezdia,
mám na rukách a tele mliečne dráhy
Napi sa