Ľubica Christophory.sk

:::

Som matka všetkých bohýň
s vypuklým bruchom,

trasiem ním pri tvorení zeme

Sem sa, sezam, otvor ma,
vyrazí rieka z kameňa,

vyrazím prudko zo skaly

Vlny ma dravo láskali

:::

P.

:::

So zadržaným dychom
sa dotýkam kvetu

Pod toľkým mrazom
som zabudla na tú mäkkosť

dopadu do perín

Nezraním sa v jabloňovom sade,
nestratím sa v kopcoch snehu

Po nociach po ňom kráčam

:::

Pôjdem po koľajách nocou
a potichu

Prepadajúcimi sa kameňmi,
políhanou trávou

Pozriem sa na mesto
a na teba z iného konca
kraja

:::

Nejasný náčrt budúceho:

Družím sa s dobrom,
spokojne obieham planétu,
v trpezlivej družici

Naťahujem ruky na všetky strany,
odkiaľ som, pokiaľ som

Siaham ešte z tmy,
no do rozjasnenia

:::

Pozbieram sa:

lekno z hladiny vody,
ľad na rozohriatej zemi,
kamene v blate chodníkov

Rozvetvím sa na všetky strany

Som celá stvorená z vody a vetra

Vyvetrám si,
vstanem zo sna

a studenými chodidlami
osviežim zem

:::

Je to o toľko viac!

Z rúk vypustím voľné,
svoje ryby

Do farieb sa vrhnem celá a nahá

Ponaháňam ich všetky do jednej

Jedného dňa sa scelím,
s celinami,
s celými krajinami okolo seba

Rozviniem naširoko sukne,
svoj kvet!

:::

Postupne vyberať z oka tie čriepky,
rozpletať tvoj šál, milý Kaj,

prestať ťa hľadať

Zvierajúce pavučiny,
indície prítomnosti,
zapnuté detektory

Si hlboko, si ďaleko, si chladno

:::

Oddeliť sa do vody

Po celej hrane listu
skĺznuť a pohladiť

Znásobiť kvapku
do plochy jazera

Rovnaké k rovnakému

:::

Do mäkkých perín
znova píšeš

o ne-nádeji

Preto viem, že existujem
a jeden druhému na stope

sa nájdeme
a prehltneme

sa do sna

:::

Čaká ma skúška ohňom,
ďalšie biele steny,
ktoré prehnem myšlienkami

a ohmatám si samotu

Nebojím sa,
zbieram sneh

do zásoby