:::
h.
:::
Zase sneží
a neprestane,
kým nevyžmýkam celé oblaky
Obtlačím sa do snehu celá,
predostriem ti svoje tvary
ako na zjedenie na tanier
Aby si to prečítal
:::
A tak všetok ten vietor
nechám prehnať tundrou
Nad zamrznutou zemou
Rýchlo a ničivo
Net
Niet dôvodu ho zastavovať
:::
Mám pružné nohy,
preskáčem všetky snehy,
rozbijem všetky okná,
nasýtim sa mrazivým vzduchom
Srdce prepláchnuté,
pozerám do neho,
až na dno
Nemám vlnité vlasy,
a preto tu nie si
:::
Chcem sa tým celým prespať,
ty stáť na strechách,
kde ostala biela nepoškvrnená
Chceš utiecť, ja ostať,
rozmŕzať v tebe
alebo sa spolu chvieť
Chcem prestať s týmto snom
:::
Dni sa sypú,
mäkko idem do snehu
Cítiac svoju váhu na pätách
Slnko ma drží nad nulou
:::
Už nechám vrany ísť
za svojimi pletkami,
driapať sa na studené konáre
Nárek už nie
Náruživo dúfam
v budúce ruže
Nechám vrany letieť
svoje krúženie
:::
Prepadli ma vrany,
vravíš ustaraný
Biela vrstva tvojich polí
Vidíš ma
ako strašiaka,
ktorého netreba,
keď ležíš úhorom
:::
Krásny začiatok mrznutia,
nehnutú ma upúta
Napätie krehkých mlák,
pozbierané lístie
Nič nie je rovnaké,
je suis triste
:::
Krehké sklo do papiera,
mačka sa poneviera,
posledná v našej nežnosti
Kosti dojedeného,
ich ostré kontúry
:::
Ponurý si,
kontrasty sa zvyšujú
Tvoja cudzia dlaň
Lanie oči,
planiem ešte
Kontrasty sa zvyšujú
