:::
Ponorená v studenej vode
Čo je to so mnou,
keď sa rysujú trasy
a bojím sa hrkotu vlakov
Posledný tanec zimy
:::
Ponorená v studenej vode
Čo je to so mnou,
keď sa rysujú trasy
a bojím sa hrkotu vlakov
Posledný tanec zimy
:::
Kolovrátok v hlave si hudie svoje:
toto poznám,
poznám ho
Žeravé ruky
spájajúce sa reťaze
zase ochladia
:::
Možno sa podo mnou nepodlomí
a ani to stádo koní
ma nevyvedie z pokoja
Večerné tiene postoja,
oddýchnu si pri zvuku hodín
Okolo toho miesta chodím -
horí, nedotknem sa
:::
Veľké pohanské slnko
beží popri trati,
vytvára zo svetov siluety
Drží deň pevne
až do jari
:::
Rano sa zobudim
a stromy v parku
stoja na spravnych, vlastnych miestach
a medzi nimi je dostatok priestoru
Aj ja budem rast,
aj ja budem rast
:::
Dnes večer sa nebojím
ani neponáhľam
Spletité chodníky pred sebou
rozmotávam trpezlivo a pomaly
Asi je to ako s motýľom,
snívam o ľahkých krídlach
:::
Asi s tým nemáš nič spoločné,
keď zistím, čo som nevedela
a akoby sa zrazili čelá,
ale nezapršalo
:::
Okná v živote
je možné vypĺňať rôzne:
zmenou hotela,
zmenou ročného obdobia,
čistením, vetraním, kreslením mrazom
alebo možno zatiahnuť závesy
či vložiť doň vankúš
a čakať na prípadných okoloidúcich
Možno ich aj rozbiť,
a preto:
Mind the gap!
:::
Moji zimní démoni
tak blízko na koži
vetrajú zatuchnuté miestnosti:
Čo tam máš,
čo tam schovávaš
a nechceš nikomu dať?
Mráz držiaci kosti pohromade,
ulepené vločky minulého
Korene mi taja to, čo bude
po tomto mesiaci
A moji zimní démoni:
V metelici to si ty,
roztopená na líci,
šedá šmuha diaľnice
vypleštené svetlá do večera
prikrčené zviera