:::
Zapletieš sa mi vrkočmi do večera,
vystieraš ruku s margarétkou
Neviem, kde si ju našiel,
keď zamrzla aj Maruška
Zavriem krabicu so spomienkami,
zapadnem do svojej zimy
Plynú, jedna za druhou
:::
Byť niekedy v zúženom priestore,
kde mohol existovať náš svet
Rozpačito sa zasmejeme,
pred chvíľou sme si pozreli správy
a nič sa nedozvedeli
ani o sebe navzájom
Je ťažké prenajať
tú voľnú izbu v sebe
:::
A ty
na druhom konci vesmíru
robíš tento byt prázdnejším
:::
Za slovami maľujem plastické mapy
Tam by si sa prechádzal -
vraj
Niekedy vo mne chladne čaj
:::
Bojím sa, že už bolo povedané,
že v noci ostávajú predmety na policiach
osamelé
miesto za tým cítím
Ešte tam nie som,
zatiaľ len klopem
:::
Si stojan na sviečku:
Stekám dole,
ale k tebe
:::
Príde ku mne
a rozkýve svety
Všetko pod nohami kĺže,
a tak idem rýchlo
preč
:::
Rozbúrené ľadové moria
ma
:::
Vedieť na vlastných nohách stáť,
aj keď na pohybujúcej sa kryhe
mierim do neznáma
Vedieť byť sama
:::
Po niektorých plavbách
ostáva pocit nevoľnosti
Nevedno,
čo kto musel hodiť cez palubu,
čo bolo tak dlho rozbúrené
a čo sme nechali krysám,
aby tomu obžrali palce
Tak ďaleko od brehu,
si tak veľmi dúfala,
že uvidíš spriatelenú pevninu
:::
Predierať sa svojimi záležitosťami
niekedy nemám síl
Je ľahšie predstaviť si leto
a roztopiť sa v tom
Keď ma vietor tlačí zo strany
po kontúrach líc
všetko je náhle zvláštne pálčivé
a živé
:::
Vôbec mi nechýbaš:
ani keď dážď,
keď si blízko mora,
keď hľadíš zhora zo skaly
Vonkoncom ma nevábiš,
aby moje živly
rozohrali tvoje
Divoké slnečné oči
:::
A tak som ti možno odpustila
rozprávkové svety,
stretli sme sa pod jednou dúhou
bez pokladu
A uznávam podiel
na rozšírených očiach a náručiach
Snáď som ti odpustila,
ako kruhy čiaram,
keď ich narušia
:::
Najviac sa bojím,
aby nebolo na veky zatvorené
a poznala by som len škáru pod dverami,
ktorá by viedla svetlo z miestností,
kam nedokážem vstúpiť
Pri každom uzamknutí
ma poteší biely sneh:
Postupne sa v ňom vytvárajú cesty
:::
Som jedna v húfe rýb,
snáď aspoň farebných,
keď už mlčím
:::
Zimu vyzvem:
Prosím, zasnež ma,
nech cítim pichľavý vietor,
nech ošľahá líca
a metelica – tanečnica
V šťastných spomienkach,
obklopená ľadom,
rozpriestiera sa nová krajina
:::
Pod vrstvami
chystám príbeh
novej jari
:::
Niekedy je až príliš ticho.
Vyhýbam sa riekam,
aby ma nezobrali so sebou
do vodopádu,
bojím sa stratiť srdce i hlavu.
