:::
Často sa stáva, že nerozumiem,
kadiaľ vietor duje,
hoci dobre napnutá je plachta
Stojím, habkám, jachtám
Vlny tropických morí zamrznú,
nemôžem sa hnúť
Strelka môjho srdca sa trasie,
aký pól pritiahne,
aká šípka trafí,
koľko soli v rane zaschne
Aj tak znova roztiahnem mapu,
upriem zrak k horizontu
Pátrajúc po novej zemi
vyplávam v ústrety nástrahám
s obavami, láskavá
:::
Krehká bábika,
trocha z iného sveta
Ešte medzi planétami lieta,
ľahká ako sen
Vznesiem sa,
povznesiem
V drobnostiach je veľkosť
darovaná mame
za staranie sa
dostávame
:::
Martine T.
:::
Načrtla vrelosť
slnečnou rukou
Vidí proti žiare
obrysy toho,
čo skutočne zaváži
Nežná matka
v oslnivej vitráži
:::
Ešte, než na mňa položíš ruky,
je sladké nevedieť
a všetko môcť
O chvíľu hladinu
pretrhne tieň
dopadajúceho kameňa
Tvoje ramená sa oprú do vesla
Je len na mne, čo chcem,
aby som si odniesla
:::
Už zase:
kto z koho
Ja pod nikoho nohou
nebudem stáť
Je čas odcválať
Nie som stvorená byť na uzde,
už sa brzdiť nenechám
Len…
zacítila som človeka
:::
Kedykoľvek som tlačila na pílu,
nič som nezískala,
iba som sa porezala
Drevený dom zhorel to tla
namiesto toho,
aby som sa pretla
Tak nech sa deje, čo sa stane,
všetko má môj tichý oheň,
moje požehnanie
:::
V nemocničnej izbe
sa pohla záclona
Koľko nám je dané spolu prekonať
a koľko sme už preskákali
Malá žabka spoznáva svet
a ja…jeho kruhu stred
:::
Veľké dlane
držia balón,
aby tým malým neuletel
Čo sa všetko môže prihodiť
takto v lete
na prašnej ulici
Keď sa rozhodneme vykročiť
z ulity
:::
Občas sa prepadnem
do čiernej diery
a neviem, kam mierim
Keď sa rozbijem
o hrany zrkadla
a hustá hmla
ma uchmatla
Zamier môj zrak na mier,
na obzor dnešného večera,
nech mlčím, nemierim,
nestrieľam
:::
Priama komunikačná linka:
a už to vo mne zvoní, cinká
Prepojené horúce drôty,
napätie, šumenie, hroty
Povedz mi do ucha, čo ti napadne
A ja to urobím
dôkladne
