Ľubica Christophory.sk

:::

Vykopávka – pieseň

:::

Niekedy to nezomrie,
niekedy to nezohrej,
niekedy to nie o mne to vieš

Pýtaj sa, čím to je,
pýtaj sa, kam bolesť,
pýtaj sa, kam dole až smie

Pýtaj sa, čím to je,
pýtaj sa kam dole,
pýtaj sa, či pole už zrie

…Nerastiem…prerastám…nerastiem?…

A potom vlčí mak si nájde ďalší vlak
a v ňom sa zahrdzavie sen

A potom vlčí mak oslepí ďalší vlak
a v ňom sa zahrdzavie smer
a v ňom sa zahrdzavieme

Pýtaj sa, čím to je,
pýtaj sa, kam bolesť,
pýtaj sa, kam dole až smie

Pýtaj sa, čím to je,
pýtaj sa kam dole,
pýtaj sa, či pole už zrie

:::

Nic viac tu nemam:

Biele okno s lepiacou paskou,
za nim hnednuce listy stromov,
rasiacich nadivoko

Cervene jarabiny a  opustene bytovky,
zvuk televizora stareho muza

Dve tucne macky a slepeho psa

Nic viac tu nemam
okrem tepla svetra,
okrem svetla mraziveho oktobra

:::

There is nothing more in here:

A white window with a tape,
browning leaves of trees behind,
growing wildly

Red rowanberries and deserted flats,
the sound of old man`s TV

Two fat cats and a blind dog

There is nothing more in here,
apart from the warmth of my sweater,
apart from the light of this frosty October

:::

Všetko horí a sála:

niekedy sa cítim majestátne
a inokedy malá

očiernená nocou,
popolom vysneného

Všetko horí a sála,
idem, idem cez všetko,

v rozpustenom asfalte
pridlho som stála

:::

Odvraciam a približujem telo,
je teplo a chladno a dusno a dávno

zhasínam lampy,
pred žiarivým svetlom čierna

ženazmena
ženasmädná

rozhadžena

:::

Prach obvinie nohy,
pritúli sa smolou ležiaceho psa

Ulice – rozďavené tlamy,
pažeráky svetiel,
tmavé

- bude liať

Moskva bude liať
zo všetkým balkónov červenú

A mňa zaženú
mňa zažnú

domov zaženú

:::

Žlté šero
- koniec sezóny uprostred leta

sme tam, aby sme začali
vyberať hviezdy z tmy

:::

Usporadúvam svoje stromy
do lesa,

akoby náhodne, ale presne
vznikne šumenie a ticho

a spev

:::

vejem
so steblom travy – pomaly

je poludnie

a podupem
miesto okolo seba
oko do seba

:::

zaclonu vdychuje okno
do ticha rastliny v kvetinaci

je inaksi den,
je ten isty

:::

Asi s tým nemáš nič spoločné,
keď zistím, čo som nevedela

a akoby sa zrazili čelá,
ale nezapršalo

:::

Vracať sa do nového
domov,

ukrajovať cestu po krajcoch

a potom prehltnúť

Vedieť, že v celku sa hojím,
že tie hodiny tikajú aj pre mňa,
že knihy na mňa čakajú

Varím čaj,
ohrievam večer

:::

Nevolaj ma do tej rieky,
uz nepoznam jej prud ani brehy

Neviniem sa popri nej,
nevidim odrazene svetla

Kedysi som sa s nou stretla,
podlahla tej zaplave

Teraz nie

:::

Kreuzberg uz davno poznam,
ked prechadzam svojim srdcom
tam a spat

Sen
Sentiment
Sen ty mne dovolis prezit do konca

:::

Nocou sa vratim unavena,
moje nohy drhli chodnik,
aby sa ocitli na chvilu v spine

Zakrvaveny kapesnik a polnocna tuzba
strhat oblecenie a zabudnut

Ulica ma dovedie domov,
svetlo lampy ma nebude strasit

Pokrcena sukna zacloni oblok,
aby noc nezavadzala,
pohodila ma k tebe

Kdekolvek si a budes

:::

Som rano ticha a zabudnuta
mlkva ulicka

niekde v malom meste
so silnym vyzarovanim toho,

co bolo,
tecie dole kopcami
do novych udoli,

medzi nove brehy,
kde ma drzis

Som mlkva ulicka
s tajomnymi zakrutami
a dvorcekmi, pavlacami

Ranne svetlo, ranne svetlo,
kontury blizkeho cloveka