Ľubica Christophory.sk

:::

Mrazivá jar ako prúdy dažďa dopadajúce na čakajúcu zem. Nemôžem vstrebať všetky budúce lúče, schnem a opäť padám do kaluží. Sklá sa mlžia a rozjasňuje sa nebo, ako keby som nebola ja tou, čo pred mesiacom, a predsa toľko minulých dní a slov a ticho a hluk. A tanec, čo ma čaká a neminie.

:::

Frozen spring like rain streams falling down onto the waiting ground. I can´t devour all the future beams, I keep drying up and falling back into the puddles. There is vapour on the windows, a shine behind them again as if I wouldn´t have been the same as a month ago, and still so many days have gone in the past and so many words have been uttered and silence and noise. And the dance, waiting for me to be done.

:::

Minulú sobotu sme si zabratisLA VOvali na festivale Siete 2008. S Tomášom Luskom to bol štvrtý koncert, a pre mňa zatiaľ najlepší, po stránke zvukovej aj pocitovej. Veľmi ma potešili reakcie publika. Škoda, že sme boli obmedzení časom a nestihli sme zahrať viac skladieb z nášho elektronicko-akustického repertoáru.

Náš skutočne historicky prvý koncert sme absolvovali na vernisáži v Brne. Trocha sme sa strácali v priestore starodávneho nádvoria Domu pánů z Kunštátu.

Na akcii po nás hrala výnimočne zredukovaná skupina Here so speváčkou Valerie Chauvey nahradenou hudbou zo záznamu a fotografiou.

Druhý koncert sa konal na úletovej akcii zvanej Koryčanský Woodstock v predvianočnom období. Oslovili sme celkovo asi 4,5 poslucháčov. Určite by ich bolo viac, nebyť Vianoc a firemného večierka konajúceho sa za stenou danej kultúrnej ustanovizne.

Tretí koncert (zabava graduje) sa síce s malou účasťou, ale predsa konal v príjemnom priestore čajovne Ulity v Blansku.

:::

Existujú miesta určené na bolesť. Tých, čo tam ostávajú i tých, čo ich navštevujú. Sestry tešiteľky, obetaví zamestnanci a skupina dobrovoľníkov  v Rajhrade pri Brne trávia svoj čas na takomto mieste, aby sa k bolesti pridala aj nádej. Na posledné úsmevy alebo vľúdne slovo.

Začala som sem chodiť, vedená vetrom a dažďom, pretože chodím a spievam.

:::

There are places meant for pain. Of those who dwell there as well as those who come to see them. The sisters comforters, so-called, devoted staff and a group of volunteers in Rajhrad (a village near Brno where I live) spend their time in such a place to add some hope to the pain. For the last smiles or a kind word.

I have started going there, led by wind and rain, because I can walk and sing.

:::

Nápis na ošarpanej stene pri autobusovej stanici v Brne:

bez zraků a za mraky
začínají zázraky

:::

Oficiálne tretí koncert Lavy v Blansku sa odohral v maximálne komornej atmosfére čajovne Ulity. Komornej aj preto, lebo bolo tak málo divákov, tak sme mohli uplatniť takmer individuálny princíp. Ale asi skôr prevládli rozpaky a uvedomila som si, ako málo dokážem počas hrania komunikovať s publikom. Čím viac sa ponorím do hudby, tým intenzívnejšie sa uzatváram do svojich vnútorných svetov. A stačilo by mi ticho medzi pesničkami, temno v sále a svetlo sviečok, aby hovorili a všetko. Ale najmä to, čo hrám(e).

Osvetlenie sme však akosi po problémoch s nastavením zvuku zanedbali. Ale: practice makes better :)

Každopádne ďakujeme všetkým zúčastneným za milú odozvu a toleranciu, chuť spoznať niečo nové.

:::

The third official Lava concert in Blansko (20 minutes by car from Brno) was held in an utmost chamber atmosphere of a tearoom called Ulita. We could have treated the audience almost individually as few people came. But in the end we were more embarassed than individual :) and I realised how bad at concert communication I am. The more I sink into the music, the less open I am, closed in my inner landscapes. As for me, the silence between the songs, dim or candle light could be the only to speak :) Apart from the “message” in what we play.

We neglected the lighting however after problems with sound setting. Whatever: practice makes better :)

Thanks to anyone concerned, for kind response and tolerance, an urge to get to know to something new.