:::
Si hmatateľný, trojrozmerný,
nemusím sa ťa dotýkať,
aby si existoval
Plný obal
V hlase máš hlbiny aj zákruty,
odvíjaš sa,
pootváraš vrátka
Nemusím mať závrat
ani sa cítiť vratká
Len obrysy, radosť
hladkám
:::
Si hmatateľný, trojrozmerný,
nemusím sa ťa dotýkať,
aby si existoval
Plný obal
V hlase máš hlbiny aj zákruty,
odvíjaš sa,
pootváraš vrátka
Nemusím mať závrat
ani sa cítiť vratká
Len obrysy, radosť
hladkám
:::
Ty
na druhom konci planéty
Oblečiem si hrubý skafander
a odletím do iných sfér
Vesmír, kde nie si,
len hmla
Usadila sa mi pod krídla
:::
Vetrím,
ale všetky zmysly niekam
zmizli
Strácam stopu
Po čisto bielej značke
nenachádzam smer
V ktorej si ukrytý nore?
Kde si, divý zver?
:::
Ešte to vo mne kráča
ako nemotorné, tiché mača
Ešte to vo mne blúdi
ako pes do vychladnutej búdy
Ešte to šepoce,
krídlami trepoce
Ešte to vo mne beží,
ešte to neprestalo
mäkko snežiť
:::
Predostrela som sa ti na stôl:
farebný obrus
s fľakmi po červenom víne
Poď večerať!
Chvenie pohárikov,
keď sa rozcvendžia
:::
Ešte ma svrbí labka
z mojej myšky sa stala mačka
Lepšie povedané:
začal byť kocúrom
a poškriabal ma na koži
Preto ho z lona odložím
(Výmena rolí,
ktorá neslúži
a bolí)
:::
Nech si v záplave nehy
telo zapláva,
keď je rieka boľavá
Ľahkosť nech ťa nadnesie,
oviniem ti zápästie,
čo tíši moje rany
Sladké jablko
máva dozvuk plánky
:::
Kamene rozprávajú!
A zo žiab sú princezné,
čo držia v dlaniach srdce
otvorené dokorán
Do všetkých rán,
tým ranám na počesť
Spievaš a nevieš,
že takto spievať vieš
:::
V chladnom lese nenájdem
už ani jeho rúcha lem
Stráca sa v opare,
už len jeho silueta lieta
ako strašidelný tieň
Je október,
a preto stále horím,
stále tliem
:::
Váš hlas cez hmlisté ráno
vábi jeseň na súboj
Nech sa pobijú farby listov
aj jedovatých bobúľ
Obula som si vás
a dezinfekcia nezmyje
neznáme pachy,
zanecháva stopy
A váš hlas je taký
ako sú sťahované vtáky
nasýtené, plné leta