:::
Dovolím rytmom strachu
založiť vo mne oheň
a pustiť sa do tanca
Zužujúce sa chodníky
do bielej diaľky
Niekam sa vinú
a ja tam s nimi nechcem
No predsa sa vlečiem
Dec
27
Dec
26
:::
V dychoch nepravidelne
spomínam:
Privreté oči muža slnka,
šplhá do výšky
tam som ja –
naveky zasnežená
Teplé rukavice
podšité domovom,
kam nezavítam
Priloží poleno do ohňa
a naučí to aj mňa,
pozerať hviezdam pod sukne
a v snehu pozorovať ovce
Niekedy toto všetko si želám
znova zažiť
zatiaľ len žilám vysielam impulzy -
Ďalšie príbehy!
Dec
26
:::
Chcem si zachovať kožu vlčice
a srdce tlčúce
strácať sa v záhadách,
okolo ohňa tancovať
a nohy drať v hľadaní
nových stôp
Nov
28
:::
“Veci v živote tečú,”
povedal
a ja sa prispôsobujem toku,
no nenechávam sa unášať,
kam nechcem
Za mojimi hranicami
sú nové krajiny
Vezmi ma so sebou,
Krištof
Nov
23
:::
Sú dni, keď snívam o horúčke,
čo by topila sneh,
červená pred očami
drsná ako dobré víno
A potom pod perinou,
chcem byť prikrývaná
Nov
18
:::
Samota vedľa mňa má tvoj tvar
ale možno najviac chýbam sama sebe
:::
Dávka slnka do očí,
prikovaný úsmev
na skle autobusu
Niekde za ním bývam,
niekam k nemu idem
Bojím sa na horizontoch
Nov
17
:::
Horúčka mi ťa drží od tela,
zatiaľ čo napĺňam krabice
a tvarujem náš budúci život
Dve časti skladačky sa spoja
Čakám na ten obrázok,
čo sa objaví
Nov
16
:::
Vypĺňam zárubne betónom,
aby sa do nás nemohol
len tak nikto vlámať
Náhradný kľúč,
ak sa vymkneme
jeden pred druhým
Všetko urobím pre istotu,
prehluším tento nepokoj
:::
Navzájom si vykopať jamu
a potom sa držať
Nespadneme
:::
Stále klásť otázky
Dávať ich do zeme
a čakať a čakať a čakať
na odpovede
Aj takúto môžeme mať záhradu
Sú dni,
keď sa novembrová obloha
roztrhne
:::