:::
Kam z toho príbehu von,
keď čítam čierne stránky
a za mnou červená knižnica?
Autorka vyčerpala námety,
otĺka zase biele steny
:::
Kam z toho príbehu von,
keď čítam čierne stránky
a za mnou červená knižnica?
Autorka vyčerpala námety,
otĺka zase biele steny
:::
Zase mi babreš v krvi,
môže sa všetko zmrviť
kladivkom na sklo
Mám sklon sa nezdráhať
:::
Vracať sa do nového
domov,
ukrajovať cestu po krajcoch
a potom prehltnúť
Vedieť, že v celku sa hojím,
že tie hodiny tikajú aj pre mňa,
že knihy na mňa čakajú
Varím čaj,
ohrievam večer
:::
Vyjsť von
na októbrový vzduch
Napumpovať sa vetrom
a naplniť farbami lístia
Nech to iní za mňa zistia,
prečo stojím za stenou
a nepočujem,
nevidím
Nič novými očami
:::
Nechám tvoje kvapky búšiť,
zachytávam ústami
Inokedy pokoj v duši
hľadám v tichom dúfaní
:::
Vo zväčšujúcom sa tele
sa duša scvrkáva
zahnaná do kúta
si hundre
si o tichu hrkúta
:::
Potrebujem ešte mať istotu,
že stojím vo dverách
a namiesto vchádzania
môžem aj odísť
:::
Stiahnem zo seba všetko
do vody
zelené nohavičky
a to rastúce tíchnutie
:::
Ešte to nevyšumelo!
zaradovali sa stromy
vrúbiace októbrový chodník
Ešte to nevyvanulo!
pripojil sa vietor
a dýchol do gaštanového lístia
Ruky, keď to zistia,
chcú sa spojiť a ďakovať
:::
Padám a stúpam
:::
Nedeľné popoludnie odpočítam
od kachličky ku kachličke
od kvapky ku kvapke
v dreze
priamo do odpadu
:::
Obkolesená priehradou
som zabudnutá rieka
zabudnutá rieka jesene
Som zaplavená dedina
a dávna mapa priestoru
Ešte stále tam dolu žijem,
ešte stále si tam dolu pamätám
:::
Nechala som sa uniesť
vetrom a dažďom
vrátila sa do minulých jesení
Známe nafúkané lístie,
slivky a samota
Niekedy sa do seba zamotám
a kladiem ti to za vinu
Bojím sa milovať ten október v tebe
:::
Už neviem tiecť sama
a bežím ti po boku
snažím sa vchádzať včas
a nežne
odkryť tvoje rany,
potichu si ich poprezerať,
priložiť obväzy
Hlboké brázdy v tebe,
chvíľu spi, milé pole
sneh je ťažký