:::
Hovor mi, nech nepočujem,
ako rastú hluchavky
Zamrznuté uši
a na pol cesty rozovreté vety
nedorozprávam,
zamlčím,
že niečo vo mne rastie
Zasvieť
mi priamo do očí
Iba pre ten pocit
jasnosti
Iba pre ten pocit
Oct
14
Oct
13
:::
Možno sa raz rozbehnem,
rozbehnem za tým lesom,
ale zatiaľ nie som
Možno raz rozhýbem kolená,
a tancom sa ohne rovina,
zatiaľ ohňom nie som
Možno raz vietor odvlečiem,
možno raz nahú oblečiem,
oblečiem si dúhu
No zatiaľ svetlom nie som,
zatiaľ iba priestor
Oct
12
:::
Večery sú príliš tiché,
iba električka vyrýva dráhy chrbtice
a elektrina vedie iba tyčami trolejbusu
Doma sa nepohne ani lístok
z mojich stromov
len sa trasú,
nech sa nič nemení,
nech nič nepadá
:::
Ruka stretne druhú – chladnú,
zabalím sa do svojho bytu,
vonku do pestrej šatky
Tanec medzi mlákami,
hmlisté rána
Studená,
pred sebou zatváraná
Oct
10
:::
Ukazuješ mi uzly:
pozri sa na to bludisko nití
ničím ich neviem rozmotať
zákruty plynú odo mňa niekam
neviem sa dotknúť
do ďaleka
:::
Večery chladnú,
pod bundu skryjem tlčúce srdce,
iba tak sa oň postarám
Iba tak sa mu prihovorím
Oct
4
:::
Súkromné nezávislé internetové noviny a televízia Reporter24.sk uverejnili reportáž z koncertu v galantskej Čajovni v podkroví, kde si možno vypočuť Na cestu a Bodliaky naživo a pozrieť si fotky.
Na videu spievam Tance.
Oct
1
:::
Oldřich Janota po niekoľkých rokoch vydáva nový album – Ora pro nobis, ktoré sanahrávalo v štúdiu Jámor Ondru Ježka v Prahe s mnohými hosťami, napr. Romanou Šilhavou, Michaelou Nerudovou, Terezou Podobskou, Ivanom Bierhanzelom (Agon, DG 307), Janom Vávrom, Vlastimilom Matouškom.
Spievala som na ňom vokály v piesňach Anděle bělostný, Dávat, Svobodný Tibet, Ani labuť, ani luna.
Včera v pardubickom Divadle 29 prebehol krst CD, ktoré bolo uvedené do života desaťčlennou kapelou.
Sep
24
:::
Opäť rozpohybovať kartón,
život vložiť medzi hrany,
obývať nový priestor,
lepiť sa na steny
Dom – obrastený brečtanom,
nápisy a podvečerné vyznania
Budem tam,
na súmraku to stíchne,
rozsvieti sa lampa
Nakoľko blízko tam budeš pri mne,
koľko nočných motýľov
sa bude medzi nami zmietať
Kedy začnú slová nudiť?
Dom – obrastený brečtanom,
nápisy a podvečerné vyznania
Kráčam k tebe
a pod nohami mi praskajú žalude
Sep
11
:::
Obrátim sa,
dám si spiatočku,
spätný chod raka:
Kam ste si ma brali za ruku do tmy,
kým ste vtedy boli?
Zdá sa mi o spiacich tieňoch,
o balení a návratoch,
asi tam boli slnečné rána
Jeden ako druhý, farby dúhy
a nakoniec jednoliata hmla
Z nej vychádza niekto iný,
počkajte si chvíľu,
ešte ho nepoznám
Sep
4
:::
Niekde ťa to melie,
na citlivom mieste,
vyrábaš ten chleba,
nesieš samé vrecia
Hmotnosť toho otca,
záťaž toho muža
a jeho druhá tvár
zaspí v tichom daždi
Prebuď sa,
už sa začína skôr stmievať
Sep
1
:::
Kŕmim telo
dolu husacím krkom
a potom vyvolám brkom
spomienky späť
Nehľadám odpoveď,
ani nedráždim otázky,
celé mesiace sa rojili okolo hlavy
Tento september sa otvorí zem,
do bahna podsuniem
a prikryjem nepotrebné
váhanie na sklonku súmraku
Husi sa už zoradili
a poletia