:::
A tak cestu viniem k dreveným kostolíkom a karpatským stráňam niekam na ďalekom konci mojej rodnej krajiny. Chcem vyraziť na cestu, z ktorej niet návratu, lebo vedie stále iba ďalej. Do špirály a z nej zase von, za slnkom.
Za oknom stále býva to leto, na ktoré dlhé roky čakám.
Ryjem do zeme, nepoužijem čakan. Som len had, čo sa vyhrieva v júlovom slnku, poklady sú vnútri zeme a my im nerozumieme, len o nich snívame.
:::
V meste srdca nie je so mnou nikto
a všetci zároveň
Korzo pozdĺž Dunaja je zastavané,
pocity sú zastavené
smerujú ďalej
:::
Reálne som zhodnotila svoje šance:
čistá nula
Potlačím tú skalu na okraj útesu
a roztrieštim krídla
Prosím, nelietajte už tak vysoko!
:::
Horúčavy schladím dnes Dunajom,
preteká cez okraj
Na brehu Draždiaka príde večer,
zastihne ma pripravenú
Budem čakať
:::
Staviam na svojom kopci hrad,
o ktorý sa opriem
Užívam si výhľad,
dohodím kameňmi všade,
smiem spáliť celé údolie,
keby sa mi zachcelo!
Hrad a niekoľkostoročný strom,
hromozvod mojich bleskov
a predo mnou dejiny
:::
Dnes proti slnku nič nemám:
záclonu, ani závesy.
Žalúzie odkrývajú všetko, čo robím -
transparentnosť vo vzťahoch,
je mi všetko jasné
Obliekam si priesvitné tričko,
aby som podčiarkla siluetu
dlhého dňa predo mnou
Žiari
:::
Kópia včerajšieho dňa
a vraj je celkom nový
výtlačok tejto zmluvy,
čo s tebou uzatváram
Preskúmam stisk ruky
a ponúknuté slová
podpíšem
ľahkou rukou a s rozmachom:
Leť, prosím ťa,
niekam rýchlo preč
:::
Búrky a potopy
a okolo mňa samá voda,
samá voda
Tečiem tým bahnom
a na brehu nikto
nepodáva ruku
Nesiem dolu prúdom
domy, stromy a synov
a hnilé jablká
:::
V predsieni stojí bicykel,
posledný kus, ktorý odišiel
na novú adresu
S vetrom opreteky jazdí bývalý muž,
už o nič nejde,
je a bude prvý
:::
S večerom si neviem nič počať,
keď veci končia,
nie je treba zaťahovať závesy,
ale otvoriť okno
Piatkové zvuky a očakávanie
príchodov
:::
Blízka búrka,
blízka lipa,
prišiel si ku mne
Namiesto snov sa niekedy bdie,
čaká sa na to, čo nebude
Bodľačie, trate do rozličným smerov,
tie zhrdzavené aj zatvorené
Všetky si dnes pamätám,
keď odchádzaš na cestu
:::
Samé sadze
sádzam do riadku čerň
Tlačiarenská farba neba,
len sa nebáť ísť ďalej po vlastných
riadkoch, bielych ako ranné steny
A ty ku mne prirastený
