Ľubica Christophory.sk

:::

Starý muž podriemkava
pri ponúkaní

Strážnej veže

:::

V studenom letnom dni vyzeralo dievča v žltočiernom nepatrične. A tak jej zmokli krídla.

Väčšina ľudí v MHD chodí hore aj dole schodmi s námahou. Niekedy sa čudujem ľahkosti krokov.

Išiel naplniť nádobu do špinavej rieky. Keď svieti slnko, občas si spomenie, aké je to nebyť patokom.

Strom vo vetre popchol ten vedľa seba. Aj ja tak udieram, keď som nespokojná.

Keď sa niečo zopakuje postýkrát, uspokojím sa so zabudnutím.

:::

On a cold summer day a girl in yellow and black seemed inappropiate. So her wings got soaked.

Most people on public transport fight going up and down the stairs. I sometimes wonder about the lightness of steps.

He went to fill a container to a dirty river. When the sun is shining, it ca remind of how clarity feels.

A tree in the wind thrust another one. Just like me when I am restless.

In case something repeats for a hundreth time, I contently tend to forget.

:::

Sťahujeme sa
z kože

Pálime spálené mosty

horkosti a žiarlivosti,
nežnosti a zmierenosti.

:::

Už budem inde tvoriť piesne,
až opustím steny tesné,

navštívte ma v Brne-Lesnej :o)

:::

Inšpirované Abbasom Kiarostamim

Vysoké nákladné auto
rozčeslo košatý strom

Do výfukov sa vplietla
vôňa líp

Cigánske dieťa
hodí kus molitanu na kapotu
metalizovaného auta

Stiahnuté okienko,
odraz slnka

Pojazdná kosačka
drví vlčie maky

na krvavú zmes

Chlapček na trojkolke
kričí na idúcu električku

Tvoje volanie často nepočujem

:::

Inspired by Abbas Kiarostami

A tall truck
has crushed a patulous tree

The exhaust smell joined
with linden one

A gipsy child
threw a piece of foam rubber
upon the hood of a metallic car

A rolled-down window,
reflection of light

A drivable mower
is cutting field poppies

into bloody mixture

A little boy on a tricycle
is shouting at a passing tram

I frequently mishear Your calling

:::

Ondra odišiel na mesiac do Anglicka. Do mesta s názvom Milton, Keynes, vybudovaného z ničoho pred niekoľkými desaťročiami. Býva na tehlovej ulici s názvom – Portishead Drive!

“I can´t hold this day anymore, understand me anymore
To tread this fantasy openly – What have I done?”

(Beth Gibbons)

:::

Ondra has gone to England for a month. To Milton, Keynes, north of London, built of nothing a couple of decades ago. He´s living in a red brick street called Portishead Drive! All my deepest tribute. All mine you have to be.

:::

Do galérie pribudli dve série fotografií, ktoré vznikli v Prahe na Vinohradoch na konci nádherného zeleného apríla. LA VA hrala v Carpe Diem na čítaní Literárneho Almanachu Wagon a mňa v uliciach fotografoval Martin Vičan. Na koncert nám veľmi príjemne kradol dušu okrem Martina aj Vlastimil Bref.

Ďakujem!

:::

There are new sets of photos published in my gallery. They were taken in Prague, Vinohrady, which was absolutely mesmersing and colourful at the end of last April. LA VA performed at Carpe Diem within a poetry reading and the photos of me were taken by Martin Vičan. Apart from Martin, Vlastimil Bref contributed with very nice concert photos as well.

Thanks!

:::

Hodinár na Masnej ulici
už nemá na hodiny

čas

:::

The watch-maker in the Masná street
has no more time

for clocks

:::

Masná ulica is a street in an older part of Brno (where I live), not very far from the city centre. It is widely inhabited by Romanese people which gives the old-time-buldings a special atmosphere which I usually enjoy very much. Not to mention, how much I like “ancient” watch-makers´ shop windows which are very rare these days. I found the most beautiful one in L´wiw, Ukraine in the centre. A good old sleeping 19th century view, lovely.

:::

Tento víkend som strávila v okolí hradov žltých a iných kvetov Bítov a Cornštejn, a tiež v brnenských štvrtiach Žabovresky, Komín a Medlánky. Svet sa niekedy krásne volá. A vonia.

:::

Na duši defekty,
zhrdzavené obvody po zime

kvety tlačia na puky

porušené

do jari sa
rozvinie

:::

Breakdown on my soul,
rusty circulations after the winter

flowers keep pressing on their buds

the damaged

shall into the spring
unfold

:::

Na prelome víkendu som strávila dva nahrávacie dni v mimoriadne sympatickom Divadle 29 v Pardubiciach. Nesmierne prekvapivá skúsenosť.

Pre nezasvätených – svoje CD pripravujem už dva roky. Teraz konečne svitá nádej na uzavretie fázy záznamu.

Pri nakrúcaní mi nezištne so zvukom pomáhali/jú Roman Halašta z Múzického klubu vo Fryštáku (svojou tichou a vnímavou prítomnosťou obohatenou o vynikajúci čaj), Karel Šírek zo Šumburku nad Desnou (s citlivosťou pre krehkosť tohto typu hudby, nekonečnou trpezlivosťou a chápavosťou pre moje chyby a tempo – a schopnosť so mnou dva dni v novembri mrznúť v starokatolíckom chráme), a nakoniec Jára Tarnovski (Miou Miou, Gurun Gurun) a Míra Škop.

To najčerstvejšie sa ťažko hodnotí. Ale nahrali sme nečakané verzie mojich prvotín Rieka, Tance a Tráva. A mimoriadne pozitívne ma to zaskočilo, že je možné získať nový prístup k staršej tvorbe tak prostou a priamou cestou – odstupom druhého človeka.

A nakoniec (last, but not least) – Oldřich Janota, svojou neustálou oporou, pochopením a umožnením celého nahrávania (opisovať nepopísateľné ťažko). A Tomáš Luska inšpiráciou, spoločnou tvorbou, ktorá ma posúva ďalej.

Ďakujem !!!

:::

Nápis na ošarpanej stene pri autobusovej stanici v Brne:

bez zraků a za mraky
začínají zázraky