Ľubica Christophory.sk

:::

Prajem mäkké pristátie
na domácom gauči

Nech vás netlačí
a naučí to, čo má

Následná tma

Zalietali ste si,
kozmonaut 
cez nové svety

Hviezda žmurká a svieti

V beztiaži ju hľadáte:

Kde si?

:::

Ako príliv a odliv
počítaš s tým,
že rozkolísanosť
udržiava rovnováhu sveta

Ako dieťa:
večný nárok na lásku

Na vlásku visíme,
už dlho neudržím tvoje dlhy
voči mne

Sme ako príliv a odliv:

Ty hľadáš prístav

Ja to vidím odlišne

:::

Ako túlavý kocúr
prechádzaš po nočných strechách

Ja brechám, strážim
a nechávam mačacie vrátka zarásť

Utesním škáry,
v noci neprenikneš 
do môjho lona

Prestávam ťa volať

:::

Od tých čerešní
mávam prázdne sny

///

Sladké a mäsité
práve zjedli sme
jeden z tých snov

Mlčíš kôstkami,
solíš do rany

Pretkané červami
to, čo nedáš mi

Namiesto náušníc
korene narušíš

///

Sladko si ma sklamal,
mávam prázdne sny

Trpko si ma zlámal,
mávam prázdne sny

:::

Spletence, mnohosteny
a prstence

Najhlbší, fascinujúci vesmír

Túlať sa nepreniknuteľnými lesmi

:::

Všade naokolo: ruže, ruže, ruže,
ovládnu noc

Krúženie sa zužuje,
prituhuje, vriem

Blížim sa

Všade naokolo ruže

Túžia po mne
Túžia po samotnej túžbe

:::

Nejde odísť
a potom jesť čerešne
z tvojej dlane

Nejde odísť 
ani milovať odovzdane

Zdvihneš ma do výšok,
ja sama spadnem

:::

O polnoci
odchádzať zo zámku obutá

Do bludiska noci

Tú niť si v sebe pestujem
a do tmy nosím

:::

Poriadna Ariadna
by nestratila niť

Verne by ju priadla

Myslím si zamotaná
do posteľného prádla

:::

Tézea si nejde priviazať,
rozpletie aj gordické uzly

Labyrint je temný a úzky,
more je šíre

Snovám nite,
spletená mužmi
v hlbokom víre

:::

Lúčim sa aj vítam

Všetkým nitkám vravím
hlasné ÁNO

Leto ma ovanulo 
známym prievanom

Nič nebude po starom,
voda kameň poruší

Zamotám sa až po uši
do nového života

Sviežu, čerstvú
vytvor ma

:::

Zmiluj sa nado mnou

Je tu tak vyprahnuto a sucho,
stojím s natiahnutou rukou

Zaprš
Jednu hrsť lupeňov

Pokrsti ma ňou,
sladkou pivonkou

Keď sa večer ochladí,
buď celkom bezhlavý

:::

Našľapujem

Už tam nie je sneh,
ale zem je studená

a ja ešte nedokážem dosadiť

nič nové,
nič, čo by začínalo na A

Žiadna odvaha, žiadna snaha

:::

Už nie je vzácna

Už je planá, takmer burina

Voda v kvetináči vyschýna,
záhradník neprichádza

Záhrada nekvitne prázdna