:::
Hlava, prestávka,
medzera – a opäť hlava
Tento spoj tu nepremáva
od zastávky k zastávke,
v hlušine stojí
Hmla a kontúry sú nejasné,
medzera – a opäť hmla
Tento spoj tu nepremáva,
zime už nerozumie, stojí
Už neviem, čo sú narcisy a snežienky,
už neviem, čím naplniť tie medzery,
už nie je odpočinkom prestávka
Tento spoj tu nepremáva,
otvorte mi nejaké dvere,
podajte mi záchranné kladívko!
:::
Psi nespia!
Spi, nepsia je láska človečia,
čo sa len srdce nalieta,
kým zapadne
do správnej hrudnej jamky
Pandorine skrinky ihneď zamkni,
nestoj v prievane
Pusti sklenenú nádobu
a ona sa rozpadne
:::
Let the sleeping dogs lie,
povedala si
a pošteklila jedného po päte
Kýchol si a na ňu dozreté
dopadli črepiny l’adu z jeho oka
Ak ma miluješ, tak to dokáž
:::
Ale skôr pokaz to
a potom sa kajaj, milá Gerda,
aj za svojho Kaja
:::
Moja ruka bolela teba
ako bager zranila hlinu
a chcela ju pretvoriť na niečo ľudské, svoje
Potom vždy opravujem prerušené spoje,
hľadám svoju tvár
a zbieram hmlisté kontúry
Oči zažmúriš,
keď je priveľa slnka – - -
Neznesiem pohľad na vykopané jamy,
ozlomkrky zakopávam,
chcem prírodu späť
do svojho lona
:::
Už ma zlom,
už nechcem byť taká rovná,
počítať hodiny, minúty, sekundy
Nezažmúrim oka,
kým všetko nepremením na čísla
Keby som si ťa len k sebe pritisla,
myslela iba na nehu
Chcem byť mäkká a krivolaká,
aby si sa prešiel po mojich chodníkoch
a netlačil sa v úzkych chodbách
Aby si ma v svetle spoznal
:::
Výšky a pády,
dozadu, dopredu a späť
Všetky moje smerovky sú preč,
idem len vpred
Snažím sa mu otvárať svet,
aby sa nepotkol
Niekedy som však smutnou kopou
Len aby o mňa nezakopol
:::
Neúnosné zlato,
neúprosná žiara
sála, sála, sála
Už dlho sa vo mne láska nevyspala
Neustlala som si mäkko
a ďalej tvrdnem vekom
Na zúrivom koni cválam
Kiež by som stála,
sama sebe za to stála
:::
Tri srny v tme
Každá vetrí iný smer,
a tak stoja
Spoločne sa boja
:::
A ty ako vojak
snažíš sa kráčať
v mojich stopách
Som veliteľom,
ktorý uhýba a mení smery,
svetové strany mu nie sú sväté,
nečaká
na svojho vojaka
:::
Konečne všetci traja
v jednej posteli
Lampa svieti polohlasom,
no medzi nami
je jasno
:::
Už vlastne len zametám
pričom sa opájam šušťaním lístia
a niekedy ružových lupeňov sakúr
Lemuješ chodníky a ja idem ďalej
:::
Som tvoja rohožka:
Vitaj doma!
Zabor sa chodidlami do mojich vlákien
a roztočov
V rozprávke koberec tiež čakal
na zaklínadlo,
aby mohol začať lietať
:::
V mojom srdci ti patrí
prezidentská komora
Už v nej nevetrám,
ani nekúrim
pre občasného návštevníka
Ako zimné okná
nepokojne praskocú
moje chlopne
:::
:::
Poznáš moje srdce,
odlietajúca vtáčia žena?
:::
Nočný nápev:
Do hviezdnej noci líham si do seba
s ním am veniec, aby si ho držal
Do lona hviezdnej noci líham si do seba
snímam veniec, aby vo mne držal
:::
Rozhádzané v kútoch
mi tie mačatá spia
Mačetami svojich pazúrikov
brúsia sny
aby som ich videla ostrým zrakom
:::
Uviazala som v sebe matku
hneď na začiatku
uspávanky
:::
Onedlho sa vrátia chryzantémy
Do jednej sa rozviniem
do všetkých rozmerov
jej farby a vône
:::
Náhle je vo mne maková žena
zrodená z kvetu,
pretože ho vidíš otvorený
Z neho nesiem k tebe peľ,
z úľa nesiem k tebe med,
z medu nesiem k tebe plást
V ňom sa zabývame
:::
Niečo sa skončilo,
a tak môžem zase písať
Niečo sa nezačalo,
a tak nemôžem
