:::
Moja ruka bolela teba
ako bager zranila hlinu
a chcela ju pretvoriť na niečo ľudské, svoje
Potom vždy opravujem prerušené spoje,
hľadám svoju tvár
a zbieram hmlisté kontúry
Oči zažmúriš,
keď je priveľa slnka – - -
Neznesiem pohľad na vykopané jamy,
ozlomkrky zakopávam,
chcem prírodu späť
do svojho lona
:::
Už ma zlom,
už nechcem byť taká rovná,
počítať hodiny, minúty, sekundy
Nezažmúrim oka,
kým všetko nepremením na čísla
Keby som si ťa len k sebe pritisla,
myslela iba na nehu
Chcem byť mäkká a krivolaká,
aby si sa prešiel po mojich chodníkoch
a netlačil sa v úzkych chodbách
Aby si ma v svetle spoznal