Ľubica Christophory.sk

:::

Na chvíľu Ti ukážem leto…slané vlasy a trocha zlá pleť, ale to neprekáža, pretože je opálená. Potom sa budem mračiť na mraky a ako mucha uväznená v autobuse budem narážať do skla a bezcieľne poletovať sem a tam. Celkom zaslepená.

Na ruky sa lepí to každodenné nič, presýpam čas, cítim sa ako robotník, keď mám preložiť jednu slamku myšlienky. Myslím, že v sene nie je žiadna ihla, a tak ma nič nepichá a nesúri.

:::

I´ll show you the summer for a moment…salty hair and a slightly unhealthy complexion but that doesn´t matter, it is tanned. Then I´m going to be angry with the clouds and just like a fly imprisoned in a bus I will hit into the glass and fly – aimlessly. Absolutely blind.

Daily “nothing” is glued upon my hands, I´m wasting the time. It´s a drag for me – like a worker – to create a thought. There is nothing itching me, nothing forcing me to go.